Vznešený brat senior, sestra farárka , bratia a sestry, domáci viery pliešovského cirkevného zboru.
Dovoľte, aby som sa vám v túto slávnostnú chvíľu prihovoril a to slovami z prvého listu Jánovho 5. kapitoly, štvrtého verša takto: „pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera.“
Dnes pre mňa nastáva významný okamih, kedy stojím v bráne nového života, v začiatkoch novej činnosti, keď sa mi otvára nové pole pôsobnosti. Chcem vzdať úprimnú vďaku Pánu Bohu za Jeho nekonečnú milosť a lásku, ktorú mi doposiaľ v živote preukazoval.
Dostal som od Vás bratia a sestry dôveru, keď ste mi dali svoj hlas a dnes som bol uvedený do úradu zborového dozorcu. Chcem sa Vám úprimne poďakovať.
Uvedomujem si veľkú mieru zodpovednosti, ktorá mi je položená na plecia a len so slovami, všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje sa jej ujímam.
Byť verným v dnešných časoch, kedy ľudstvo bezohľadne ničí všetko čo je nám evanjelikom sväté, je ťažké. Okolo nás i v nás samých je množstvo duchovnej i telesnej biedy. Neprehliadam túto skutočnosť, ale nechcem sa dať premôcť beznádeji, pretože verím v Ježiša Krista. Viera je tá sila, ktorá i dnes robí divy. Zlo na dobré mení a tam kde nebolo východiska tam vedie cesta.
Vierou do dnes stoja Sion hradby tvoje: ako sa spieva v jednej našej piesni. A preto chcem i ja ísť do boja ťažkého: za Krista, za cirkev a vo viere verne zastať úrad mi Bohom i vami zverený.
Prosím i žiadam vás, domáci viery, o pomoc v modlitbe i práci, aby sme spoločne boli ako hovorí evanjelium: mestom na hore, svetlom a soľou zeme.
Na záver patrí moja úprimná vďaka Vznešeného bratovi seniorovi za vykonanie slávnostnej introdukcie a tiež môjmu predchodcovi bratovi Jankovi Mackovi, za mnohú jeho prácu a svedectvo viery, ktoré zanecháva nezmazateľnú stopu v dejinách nášho cirkevného zboru.
Nech Trojjedinný Boh požehná a utvrdí v nás svoje dielo. Amen