evanjelik.sk

Jeremiáš 13, 1 – 13: „ Takto mi riekol Hospodin: Choď a kúp si ľanový pás a polož si ho na bedrá, ale do vody ho neklaď! Nato som podľa slova Hospodinovho kúpil pás a opásal som si ním rebrá. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo po druhý raz takto: Vezmi pás, ktorý si kúpil a ktorý máš na bedrách, vyber sa a choď k Eufratu a skry ho tam v skalnej úžľabine. Šiel som teda a ukryl som ho pri Eufrate, ako mi kázal Hospodin. Po uplynutí viacerých dní mi riekol Hospodin: Vstaň, choď k Eufratu a vezmi odtiaľ pás, ktorý som ti tam kázal ukryť. Nato som šiel k Eufratu, vyhrabol a vzal som pás z miesta, kde som ho bol ukryl, a hľa, pás bol skazený, nebol na nič, zaznelo slovo Hospodinovo.

Takto vraví Hospodin: podobne skazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. Tento zlý ľud, ktorý sa zdráha poslúchať moje slová, ktorý chodí v zatvrdlosti srdca a behá za inými bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento pás, ktorý je nanič. Lebo ako pás prilieha k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu, - znie výrok Hospodinov,- aby boli mojím ľudom, menom, chválou a ozdobou, ale nechceli poslúchať.“

Pred každými veľkonočnými slávnosťami, ku ktorým sa už pomaly blížime aj v tomto cirkevnom medziobdobí, radi si sprítomňujeme umývanie nôh, ktoré urobil Ježiš svojim učeníkom. Bola to nielen chvíľa, keď prišla Kristova hodina odísť z tohto sveta, ale bol to aj čas veľkého prekvapenia a nepochopenia. On, Majster učeníkov, vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru opásal sa (Ján 13, 13). Týmto svojím opásaním sa len potvrdil, že mu teraz išlo o najužšie, o najpevnejšie spojenie medzi nimi, ale aj so svojim Otcom.

Pás ako taký tvoril súčasť východného orientálneho odevu. Veľmi zaužívaný bol kožený pás, ako dosiaľ nosia beduíni. Bol aj pás vyšívaný zlatom a striebrom a zdobený drahokamami. To bol kráľovský pás, ktorý spomína aj Izaiáš vtedy, keď novému kráľovi odovzdávajú kľúče od Dávidovho domu ( Iz 27, 21). Kňazi nosili pás z bieleho hodvábu. Jeremiáš spomína ľanový pás. Možno ľan aj preto, lebo ho v Palestíne pestovali a sušili na rovných palestínskych strechách. Ľanový pás, ľanový knôtik boli veľkými pomocníkmi v domácnostiach. Aj cez pás alebo knôt sa dokázali spojiť s Bohom a človekom. Veď aj podľa žalmistu Boh ma opasuje silou a dokonalou robí moju cestu ( Žalm 18, 33).

Preto aj dnes myslíme na našu zborovú, cirkevnú cestu v roku 2006. Myslíme na túto cestu preto, aby sme v duchu biblického textu potvrdili, že Boh nás pásom k sebe vinie. Minulý rak bol rokom volieb. Volili sme do funkcií tých, ktorí nás majú nastávajúce roky viesť a opasovať. Volili sme tých, ktorý sa nechali vyvoliť, ktorí vstupovali do povolania uvedomujúc si starosti, zodpovednosť, ale aj dôležitosť a vážnosť povolania. Volili sme v našom cirkevnom zbore presbyterov, zborového dozorcu a poddozorcu, volili sme predsedníctvo: seniorátu a generálnej cirkvi.

Odsek, ktorý sme čítali z Jeremiáša, je charakterizovaný ako podobenstvo o ľanovom páse. Má niekoľko príkazov: kúpiť pás, opásať si ním bedrá, ukryť ho v skalnej úžľabine, po niekoľkých dňoch ho odtiaľ vybrať a posúdiť, čo sa s ním stalo. Žiaľ po úschove v skrýši bol ľanový pás už zničený, nebol na nič. Práve do tohto konštatovania zaznel hlas Boží: „Podobne skazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema.“

Boh nás vinie k sebe pásom. Za pás pokladáme každú bohoslužobnú príležitosť, ktorou chcel Boh upevniť spojenie s nami. Každý z nás musel niesť svoje vlastné bremeno na svojich pleciach. Niektorí sa radšej skrývali vo svojich skalných úžľabinách a len z času na čas sa ukázali medzi nami. Ale Boh nás opásal silou. Či to bola nedeľa diakonie, stretnutie spevokolov, zborový deň na Záježovej. Všetky tieto bohoslužobné príležitosti nám ukázali, ale ja dokázali, že Boh nás k sebe vinie pásom. Ľanový pás je krásny obraz zo života... Aj ten môže spustnúť a nemusí byť na nič súci. Najmä keď človek vo svojej vlastnej pýche zabudne na Boha. A nech by sme boli opásaný akoukoľvek silou, ak mi sami nebudeme chcieť v moci Božej žiť a kráčať uvädneme ako vraví prorok.

Boli sme opásaný silou? Túto otázku si majú položiť všetci, ktorí viac počúvali ľudí ako Boha. „Ktorí sa zdráhali poslúchať moje slová a behali za inými Bohmi.“ Možno to bola prestíž, možno živobytie, možno uznanie iných, ktorí nie sú nič iné ako vraví prorok, „zlý ľud, Ktorý sa zdráha poslúchať moje slová, ktorý chodí v zatvrdlosti srdca a behá za inými bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, a bude ako tento pás, ktorý je nanič.“ Boli sme opásaní silou? Vedzme tou najväčšou, aby sme mohli byť Božím ľudom, menom, chválou a ozdobou“, Ježiš si nás opasoval pokornou službou, keď v zástere umýval učeníkom nohy.

Slúžme a nechajme sa opasovať Ježišom – veď v nebi máme hojnú odmenu. Amen