evanjelik.sk

Mesto Jeruzalem hučí, ľud sa zháŁa od rána.
Chýr sa rýchlo šíri krajom: Idú súdiť Š tefana!
Tí rozumní krútia hlavou: čudná židovská ríša!
Veď ešte len pred nedávnom zavraždili Ježiša.
Nik sa z toho nepoučil? Či nevidia na ulici
aké divy v mene Krista robia Jeho učeníci?
A aj Š tefan v mene Krista hlásal lásku, milosť, vieru.
Nuž preto ho súdiť idú! Preto ho pred sudcov berú!
Rada židovská je prísna: svojho zákona sa drží.
Čo za bludy hlása Š tefan? Ako môže byť tak drzý?
Pred radou stoja svedkovia, s falšou trhajú si rúcha:
Kázal proti Mojžišovi! Aj proti Bohu sa rúhal!
Š tefan, hoc vie, čo ho čaká, nemá strach a takto vraví:
Už proroci zvestovali, že raz príde Mesiáš pravý!
Ale už vaši otcovia z týchto rečí strachy mali
a prorokov neposlúchli, radšej ich pozabíjali.
Vy ste zabili Ježiša, no On i tak raz v sláve príde
a všetkých ľudí na tejto zemi podľa zásluh súdiť bude.
Židovská rada počúva s hnevom. Nádej na slobodu vinníka klesá.
No Š tefan plný Ducha Svätého s vierou pozerá na nebesá.
A vraví: vidím nebo otvorené a Syna človeka stáť po pravici Božej.
No vtedy Židia skríknu jedným hlasom: smrť si zaslúži tento lotor a zlodej!
Vyviedli odsúdenca z mesta, k Saulovým nohám poskladali rúcha.
KameŁovali Š tefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho Ducha!
Odrazu ľuďom s kameŁmi v rukách zamrzol posmešný smiech.
Umierajúci kľaká a prosí: Pane, nepočítaj im tento hriech!
Odvtedy prešli stáročia, no nezanikla a stále nezaniká
spomienka na diakona Š tefana - prvého Kristovho mučeníka.