evanjelik.sk

OSOBY: JANA, MIŠ A, GABO, KRISTÍNA, BARBORA, PETRA, HLAS

JANA: Tak ti veľmi pekne ďakujem! Za všetko!
GABO: Ale, Janka, pochop, že ja...
JANA: Už mi nič nehovor, dobre? A ja, hlúpa, som ti tak verila!
GABO: Ja ti nerozumiem. Čo bolo na tej strašidelnej noci zlé?
JANA: To by si mal skôr ty vedieť!
GABO: Neviem! Namôjdušu, neviem! Len to viem, že sa s tebou nedá dnes rozprávať. Tak čao! /Odchádza a stretáva Mišu./
MIŠ A/prichádza/: Ahoj, Gabo! Prečo si taký smutný? Čo ťa tak dojalo? Manuela alebo Edera? Alebo hádam Dallas? Nedivím sa, to oplače aj moja babka, a tá prežila dve svetové vojny. Počkaj, nechoď preč, chcem ti povedať, že máme vymyslieť voľajaký program na mládežnícky večierok. A musí to mať taký šmrnc, že nám budú všetci mládežníci z okolia závidieť! Vieš, že nám brat farár verí!
GABO: Ale ja už nikomu neverím! /Odíde/
MIŠ A: Bác... Voľačo sa zomlelo. /Ide ďalej, stretne Janu./ Ahoj, Jani! Tvoj mušketier je nejaký biedny. Čo sa deje?
JANA: Nič.
MIŠ A: Pohádali ste sa? Prejde vás to.
JANA: Nikdy!
MIŠ A: A čo sa stalo?
JANA: Oklamal ma! A ešte k tomu na mládežníckom tábore!
MIŠ A: Čožééé..?
JANA: Š iel tam bezo mŁa. Naši vybavili dovolenku na Malorke a chcela som tam byť aj ja. Ale prečo on šiel bezo mŁa?
MIŠ A: Náhodou ten tábor bol vynikajúci! Lepší ako tvoja Malorka!
JANA: Aj tá strašidelná noc?
MIŠ A: Tak tá bola jedinečná!
JANA: To verím! Sám Gabo mi povedal, že jednu noc ste venovali strašidlám a zašili ste sa na katolíckom cintoríne. Keby ešte na našom, luteránskom... Ešte sa smej! Radšej mi povedz, s kým bol Gabo celú noc... A vlastne nemusíš! Viem, že s ním boli až tri baby. Až tri, počuješ? A že sa na cintoríne nemodlili, to viem tiež!
MIŠ A: Ty blázon, veď tam s ním boli deti!
JANA: Aké deti?
MIŠ A: Dobre vieš, že tábor bol pre deti a mládež. A jednu noc sme ozaj vyhradili strašidlám. Chceli sme deťom dokázať, že žiadne strašidlá neexistujú a tak si každý zobral pár deciek a potme šli na cintorín. S Gabom šli tri malé dievčatká! Také asi osemročné.
JANA/zarazene/: Myslela som... myslela som, že s ním boli také veľké, ako sme my!
MIŠ A: Tak už poznáš pravdu. Hybaj za Gabom, udobrite sa a...
JANA: A to už nie! Ja sa pred chlapmi ponižovať nebudem!
MIŠ A: To nie je ponižovanie... To je normálne... Ty si predsa na vine!
JANA: On je na vine! Keby mi bol všetko vysvetlil...
MIŠ A: Ako myslíš. Ale mala by si ísť za ním!
JANA: Akurát! /Odíde/
MIŠ A: No teda... Čo sa to dnes robí?
BARBORA/ide s krikom s KRISTÍNOU/: Už nikdy viac nechcem s tebou nič robiť. Ani sa s tebou nebudem hrať! Ani...
MIŠ A: A tomu sa hovorí rodné sestry!
KRISTÍNA: Keď ty si na nedeľnej besiedke nebola a ja...
BARBORA: Jednoducho si na mŁa nemyslela. Ahoj, Miša!
MIŠ A: Ahojte! Čo sa hádate?
BARBORA: Kristína odmietla so mnou učiť deti na nedeľnej besiedke. Vybrala si inú partnerku! Tak aj ja kašlem na Łu!
KRISTÍNA: Brat farár určoval dvojice, ktoré budú na striedačku učiť deti v nedeľnej škôlke. Barbora tam vtedy nebola, tak som vytvorila dvojicu s Janou. Ale keď Barbora chce, tak budeme učiť spolu a...
BARBORA: Už s tebou nechcem mať nič! /Odíde, KRISTÍNA za Łou./
MIŠ A: Tuším sa skutočne blíži koniec sveta! Aha, Petra! Ale aj ona je nejaká čudná... Ahoj, kam ideš?
PETRA/prichádza/: Hocikam... aj do pekla.
MIŠ A: Žeby tam zrovna na teba čakali... Čo sa ti stalo?
PETRA: Vypadla by som z domu. aby som nemusela stále počúvať to isté: riad si neumyla, smeti si nevyniesla, chodbu si neumyla, večeru si nekúpila!
MIŠ A: Kto ti to vyčíta?
PETRA: Mama! No bože, zabudla som kúpiť chlieb, koniec sveta! Aj ja mám svoje starosti, kto mi s tým pomôže?
MIŠ A: Tak ja radšej idem. Na dnes tuším platí katastrofický scenár... /Odíde./
PETRA: Pf! Človek sa nemá ani komu posťažovať!
/Ide ďalej, odrazu sa ocitne pod krížom - Božími mukami. K nemu z rôznych strán prichádza aj BARBORA, KRISTÍNA A JANA. Pozerajú na kríž, odrazu zbadajú pod ním štyri veľké batohy, každá zdvihne jeden, poťažká, rozviaže, pozerá, všetky krútia hlavou./
BARBORA: Kde sa tu vzali tie batohy?
KRISTÍNA: A také rovnaké!
JANA: Nechápem. Batoh je prázdny a pritom ťažký ako cent.
PETRA: Veď aj ten môj. Skús!
/Dievčatá si vymieŁajú batohy, poťažkávajú, nič nechápu./
HLAS: Tie batohy patria vám.
JANA: Kto to povedal?
BARBORA: Nikto tu nie je.
PETRA: Niekto tu predsa musí byť!
KRISTÍNA: Ľa! Tam hore! /Ukáže na kríž./
BARBORA: To... to hovoríš ty, Pane?
HLAS: Áno.
JANA: Ale ja... Veď ja som sem žiadny batoh nepriniesla.
KRISTÍNA, BARBORA, PETRA: Ani my sme nič nemali.
HLAS: Každý človek si nesie vo svojom živote batoh so svojimi previneniami. A tu, na tomto mieste pod krížom, panuje pravda. Tu môže každý zložiť svoje ťažké bremeno a priznávať sa k svojim hriechom.
DIEVČATÁ/pozerajú po sebe a mlčia./
HLAS: Nemáte mi čo povedať?
JANA/po chvíli/: Ja tuším snívam...
HLAS: Nesnívaš. Počúvam ťa!
JANA: Ale veď ja... Ja nerobím nič zlé. Chodím do kostola každú nedeľu!
PETRA: A ja občas aj na biblickú hodinu!
BARBORA: Každý piatok chodíme na mládež!
KRISTÍNA: A spievame aj v spevokole!
JANA: Ja každý deŁ čítam Písmo sväté!
BARBORA: My sa doma v nedeľu spoločne modlíme pri obede i pri večeri!
HLAS: Nechváľte sa. Aj to je hriech.
JANA: Iste, každý deŁ nejako hrešíme... Ale nie sme samé, robia to predsa všetci okolo mŁa a...
HLAS: Počkaj! Tu sa skladajú len vlastné viny. Nie cudzie.
JANA/vyhŕkne/: Pane, práve som sa rozišla s priateľom! Nerozumeli sme si. Ale prečo by som sa mala ja ponížiť a ísť ho prosiť o odpustenie? Veď to on všetko zapríčinil!
PETRA: A mne zase ublížila mama! Stále ma len hreší!
BARBORA: MŁa zradila vlastná sestra!
KRISTÍNA: A Barbora mi zase nechce odpustiť!
BARBORA: Rozsúď nás, Pane!
HLAS: Niečo vám porozprávam. Bolo to pred veľkonočnými slávnosťami. Vedel som, že sa približuje hodina môjho odchodu z tohoto sveta. Vstal som od večere, pri ktorej som sedel so svojimi učeníkmi, zložil som si rúcho a opásal som sa zásterou. Potom som nalial vody do umývadla, začal umývať učeníkom nohy...
BARBORA: Ako si sa mohol takto ponížiť, Pane? Umývať niekomu nohy... Ty! Syn boží!
HLAS: Počkaj, vypočuj ma! Keď som teda učeníkom umyl nohy a obliekol si rúcho, spýtal som sa ich: Či viete, čo som vám učinil? Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo ním som. Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy, dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Rozumiete mi?
JANA/po chvíli/: Rozumieme, Pane... Vieme, Ty si urobil ešte oveľa viac. Umrel si za naše hriechy...
HLAS: Áno. Umrel som za to, aby si vy mohli večne žiť... A nielen vy!
PETRA: My to dobre vieme, Pane. Lenže my, ľudia z konca 20. storočia, si to nevieme vážiť. My sme svoje malicherné problémy povýšili na vlastné Písmo sväté. Tak hlboko sme upadli.
KRISTÍNA: Pane, až teraz cítim, aký je ťažký batoh, v ktorom nesiem svoje viny. Keby som Ti o každej musela rozprávať! A vlastne načo, veď Ty ma tak dokonale poznáš... Pane, čo bude ďalej so mnou?
BARBORA: A so mnou?
JANA: A čo ja?
PETRA: A ja?
HLAS: Zanechajte svoje viny pod mojím krížom, choďte a viac nehrešte!
PETRA: Naozaj to smieme urobiť?
KRISTÍNA: A odídeme čisté?
JANA: Lenže to znamená, že teraz ja musím ísť ako prvá k tomu druhému a povedať: odpusť... Ale veď aj on mi ublížil, tak prečo práve ja..? Pane, to je tak nesmierne ťažké a ponižujúce...
HLAS: Aj ja som sa ponížil... a aj kvôli tebe.
JANA: Tak dobre, Pane, ja to skúsim.
PETRA: Aj ja... Mama ten nákup ozaj nestihla... Má toho dosť. A ja som zabudla...
BARBORA: A ja budem učiť deti spolu s Kristínou.
KRISTÍNA: Ja zase nebudem zabúdať na sestru...
BARBORA: Ale pomôž nám, Pane, daj nám silu, aby sme sa vždy dokázali premôcť a mohli odteraz vedela žiť ináč, v pokore... Pretože to je snáď tá najťažšia vec v živote.
HLAS: Verím vám!
JANA: Ty nám veríš, Pane? Nám, obyčajným hriešnikom? /Vezme batoh/. Aký je odrazu ľahký!
BARBORA: Aj môj!
KRISTÍNA: Môj je ako pierko!
PETRA: Aj ja odchádzam s prázdnym batohom! Ďakujem, Pane! Nesklameme ťa! Uvidíš, že nie!
HLAS: Naozaj vám verím. A teraz už choďte. Pozrite, aký obrovský zástup čakajúcich stojí za vami.
BARBORA: Naozaj... Koľko ľudí! /Postúpi k obecenstvu a ukáže./ Môžeš sa medzi nich zaradiť aj ty...
KRISTÍNA: Aj ty!
PETRA: Aj on!
JANA: Vy všetci!
BARBORA: Naozaj všetci. Ak to dokážete. Miesto pod krížom je pre každého voľné!

(Nora Baráthová)