evanjelik.sk

Vlani sme si u nás na Slovensku s veľkou hrdosťou pripomenuli 55. výročie ordinácie prvej ženy za farárku v našej cirkvi. Neviem, či sa okrem oslavných článkov našiel nejaký autor, ktorý by kriticky zhodnotil toto obdobie. Väčšinou sa v našej cirkvi opozičné hlasy týmto smerom neozývajú. V rozhovoroch s obyčajnými cirkevníkmi, ale i duchovnými, zistíme, že i po takých dlhých rokoch väčšina nie je s týmto stavom spokojná.

Rozhodnutie o ordinovaní žien v našej cirkvi sa uskutočnilo začiatkom päťdesiatych rokov, v časoch najtvrdšieho stalinizmu. Vtedajšie vedenie cirkvi prijalo toto rozhodnutie pod vplyvom vtedajších spoločensko-politických, kultúrnych, sociálnych i nábožensko-cirkevných podmienok. Prišlo k nám z liberálneho Západu. Je zaujímavé, že vtedajšie politické štruktúry sa proti nemu nepostavili. Zrejme to bolo v súlade s vtedajšou líniou zrovnoprávňovania žien v spoločnosti: ženy sa dostávali na pozície tradičných mužských povolaní, ako napríklad: traktoristka, bagristka, elektrikárka, montérka... A tak aj žena-farárka.

Neviem, aká bola vtedy celková odozva medzi farármi.Čítal som len, že osem teológov- kandidátov na ordináciu odmietlo sa dať ordinovať spolu s D. Bancíkovou, a tak sa museli konať dve osobitné ordninácie. Kandidátov na štúdium teológie bolo za socializmu poskromne, ešte aj tí, ktorí mali záujem, boli všelijako obmedzovaní, napr. aj stanovením počtu študujúcich, tzv. numerus clausus. Nuž za takejto situácie nedostatku kňazov bola ordinácia žien vítanou pomocou pre cirkev.

Počet žien, ktoré ukončili teológiu a dali sa ordinovať, stále narastal. Dnes vidíme, že ich počet ďaleko prevyšuje mužskú populáciu. V poslednom roku 2006 bolo ordinovaných osem žien a traja muži.

Pozitíva a negatíva ordinácie žien v ECAV na Slovensku

Postavenie žien v našich cirkevných zboroch vo všeobecnosti je mimoriadne majoritné. Ženy sú najpočetnejšími návštevníčkami služieb Božích, biblických hodín a iných podujatí. Ich zastúpenie v rozličných grémiách cirkvi sa v posledných rokoch výrazne zlepšilo, aj keď ešte nedosahujú všade parciálne to číslo, ktoré by si zaslúžili k počtu svojej prítomnosti. Ženy sú členkami presbyterstiev na všetkých úrovniach, sú učiteľkami náboženstva, vedú detské besiedky, dorast a mládež, sú členkami spevokolov, pracujú ako kurátorky, pokladníčky, kantorky, kostolníčky, zapisovateľky a pod. Za to im patrí naše úprimné poďakovanie.

Ak sa pozrieme na pozície žien v úrade kňaza, v drvivej väčšine si svoje povolanie konajú svedomite podľa hrivien, ktoré im boli dané. Sám osobne poznám veľa vzácnych a vynikajúcich sestier faráriek, ktorých si vážim a ctím. No zároveň pri tom musím vyznať, že nie som prívržencom ordinácie žien. Nie som ani nijaký radikál, ktorý by sa stránil žien-faráriek pri službách Božích, alebo vysluhovaní Večere Pánovej. Tolerujem ich službu, aj keď s bolesťou v srdci. Myslím si, že tak to robí aj väčšina tých v našej cirkvi, ktorí majú podobný problém. Trpíme v našej cirkvi ordináciu žien a súčasne tolerujeme ich službu.

Prečo „nie“ ordinácii žien?

Práve som dočítal najnovšiu ročenku Spolku Martina Luthera Lutherische Kirche in der Welt 2007. Je v nej rad článkov, ale mňa osobitne podnietil k napísaniu tohto príspevku p. dekan, profesor Protestantského teologického inštitútu v rumunskom meste Sibiu - Hans Klein. Jeho článok má názov "Evangelium und Gesetz. Die Frauenordination im Licht der Bibel." Evanjelium a zákon, ordinácia žien vo svetle Biblie. Autor je liberálny teológ a pracuje s Bibliou historicko-kritickou metódou. Keďže na základe Písma nevie nijako dokázať odôvodnenosť ordinácie žien v Biblii, resp. nemôže obísť Pavlove výroky o mlčaní žien v zbore, známym liberálnym spôsobom rozdelí čitateľov na dve skupiny: tí, čo sa držia pevne Písma, nazýva zákonníci a tí druhí čítajú a vykladajú Písmo evanjeliovým pohľadom lásky. Čítať evanjeliom znamená toľko:“... diese Texte als Worte verstehen, die in einer Zeit wichtig und richtig waren, für unsere Zeit aber nicht mehr bindend sind.“ (str. 162). (...tieto texty chápu ako slová, ktoré vo svojom čase boli dôležité a správne, pre naše časy ale už nie sú záväzné.) Aká je to veľmi jednoduchá cesta!! Čo sa nám nehodí, vyškrtneme, vyhodíme, to už pre nás neplatí.

Liberáli nám vysvetľujú, že v tom čase bolo také postavenie žien, a tak sa museli správať aj apoštoli a Pán Ježiš. Ja tvrdím iné: Pán Ježiš vedel veľmi dobre, prečo si za apoštolov povolal samých mužov a aj vysielal ich vo dvojici do sveta len ako mužov. Nie preto, žeby podceňoval ženy a bral ohľad na vtedajšie mravy. Prečítajme si napríklad pasáž o Jeho stretnutí so ženou Samaritánkou z J 4,1-30. Veď On práve naopak lámal vtedajšie predsudky voči ženám. Preto sa v 27 verši píše: “Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou...“. V Novej zmluve máme aj ďalšie podobné príklady na neobvyklé stretania so ženami. Pán Ježiš ženy jednoducho pre ich osobitosť psychicko-fyzického založenia a ťažkých podmienok práce v úlohe pastiera nepoveril touto úlohou.

Z 55 rokov praxe ordinácie žien v našej cirkvi a ich uplatnenia ako zborových faráriek nám z pohľadu horeuvedenej vety vyplývajú tieto otázky:

a) klady a zápory slobodných , nevydatých žien-faráriek

b) klady a zápory vydatých žien –faráriek, matiek s deťmi

c) uplatnenie žien-faráriek v cirkevných zboroch v mestách

d) uplatnenie žien-faráriek v zboroch, kde sa stavajú nové kostoly, fary, zborové domy a pod.

e) uplatnenie manželských párov farárov (obaja sú kňazmi) v cirkevných zboroch, kde je systemizovaná len jedna kňazská stanica.

Ordinácia žien v zahraničných evanjelicko-luteránskych cirkvách

Väčšina luteránskych cirkví vo svete prevzala ordináciu žien. Jestvuje však veľký počet takých cirkví, ktoré ordináciu žien neuplatňujú. Dovolím si uviesť príklady niektorých z nich: Evanjelicko-luteránska cirkev Misúrskej synody v USA a všetkých jej partnerských cirkví vo svete Evanjelicko-luteránska cirkev Wisconsinskej synody v USA a všetkých jej parterských cirkví vo svete Malé luteránske cirkvi v USA Luteránska cirkev v Austrálii Európa: Slobodné a nezávislé vyznávačské luteránske cirkvi v Nórsku, Švédsku, Fínsku, Dánsku a Nemecku, Misijná provincia v rámci Švédskej cirkvi, Estónska luteránska cirkev, Lotyšska luteránska cirkev, Litovská luteránska cirkev, Poľská luteránska cirkev, Ingrijská lut. cirkev v Rusku, Sibírska lut. cirkev v Rusku, Evanjelicko-luteránska cirkev Ruska, Malé lut. cirkvi nezávislé a slobodné v Rusku, Ukrajinská luteránska cirkev.

Záver: Ordinácia žien v cirkvách vznikla ako moderná požiadavka liberálnych kruhov v 20. storočí. Jej uplatnenie vyvolalo a stále vyvoláva v cirkvách napätie a delenia, roztržky. Ak sa človek nedrží pevne Písma, príkladu Ježiša Krista, apoštolskej viery a tradície, prispôsobuje sa tomuto svetu, a tým stráca pevný základ v cirkvi–fundament, ktorým je Ježiš Kristus. Taký dom je budovaný na piesku a jeho dôsledkom je postupná skaza. Márna je potom snaha týchto prívržencov oháňať sa evanjeliom a z nej vyplývajúcej lásky, keď nepočúvame Lásku Najvyššiu, ktorá je darcom všetkej lásky. To je zákon, aj evanjelium.