evanjelik.sk

OSOBY: 1.ANJEL, 2.ANJEL, 3.ANJEL, 1.ČLOVEK, 2.ČLOVEK (žena), 3.ČLOVEK (muž), 4.ČLOVEK, 5.ČLOVEK (študentka).

1.ANJEL (privádza 1. a 2. ČLOVEKA): Tááák, už sme tu.
1.ČLOVEK: Kde?
1.ANJEL: Pred bránou života a smrti.
2.ČLOVEK: Tak predsa je to pravda, že existuje nebo?
1.ANJEL: Aj peklo.
1.ČLOVEK: Zatiaľ sa tu cítim ako v čakárni.
1.ANJEL: Správne. Trochu si počkáš, ako vidíš, pred vami je dlhý rad.
2.ČLOVEK: A potom čo?
1.ANJEL: Potom sa otvorí brána a ty vojdeš dnu.
1.ČLOVEK: A potom?
1.ANJEL: Tam za bránou je strašne veľa fasciklov. Každý obsahuje život jedného človeka. Vyberú ten tvoj a budú listovať. Zistia, čo si urobil dobré a čo zlé. A podľa toho vynesú konečný rozsudok.
2.ČLOVEK: Nebo alebo peklo?
1.ANJEL: Presne tak. A teraz si sadnite, ja idem po ďalších klientov.
1.ČLOVEK: No to sme dostali krásny vianočný darček... Namiesto stromčeka a silvestrovskej zábavy sme sa ocitli tu.
2.ČLOVEK: Povedz, anjel, stále niekto umiera?
1.ANJEL: Pravdaže. Pozri sa tam dole: vidíš? Tam sa bojuje... ale tam majú službu iní anjeli. Ojojoj, tam v pivnici pod tou veľkou bytovkou sa váľa voľajaká študentka. Nadrogovala sa. A hentam zase vybuchlo lietadlo... Budem musieť ísť na výpomoc.
1.ČLOVEK: Počkaj. Priprav nás trochu na to, čo bude. Aby sme nevyzerali hlúpo. Takže... to sme už ako po smrti, však?
1.ANJEL: Samozrejme.
2.ČLOVEK: Ani to nebolo také strašné, však?
1.ČLOVEK: Vôbec nie. Ani neviem, ako sa to vlastne stalo. Ponáhľal som sa autom, voľačo ma oslepilo... a už viem iba to, ako ma vynášal anjel. A ja som predtým vôbec neveril, že existujú nejakí anjeli.
2.ČLOVEK: Veď ani ja nie.
1.ANJEL: A v čo ste verili?
1.ČLOVEK: No... Ako dieťa som síce chodil do kostola, lebo som musel. Neskôr na to nebol čas. Ani ma to tam neťahalo. To vieš, práca, rodina... Ale nemal som sa zle: mal som veľký podnik, milióny sa len točili...
1.ANJEL: A čo si mal z nich?
1.ČLOVEK: Akože čo! Za peniaze sa dá všetko zohnať!
1.ANJEL: A dal si z nich aj niekomu inému?
1.ČLOVEK: A načo? A mne kto čo dal?
1.ANJEL: Ale určite si niečo sponzoroval!
1.ČLOVEK: Juj, tak to hej... Výstavné trhy, potom súťaž o najkrajšie dievča... Potom voľajaký kvíz v televízii...
1.ANJEL: A chudobným si čo dal?
1.ČLOVEK: Akým chudobným?
1.ANJEL: Povedzme, či si dal niečo detskému domovu...
1.ČLOVEK: Tým zlodejom?
2.ČLOVEK: Človeče, akým zlodejom? Tam sú deti bez rodičov.
1.ČLOVEK: Ale ich rodičia sú zlodeji a vrahovia... Inak by tam ich deti neboli!
1.ANJEL: A domovy dôchodcov? Ani tam si nič nedal?
1.ČLOVEK: Vidno, že si anjel a nikdy si nežil na zemi! Človek predsa tam dáva peniaze, kde z toho čosi má... teda reklamu! Aby o Šżom každý vedel!
1.ANJEL: Hmhmhm... a ty?
2.ČLOVEK: Ja..? Nuž ja som nemala nič. Prišla som o robotu. Vieš, ja som si aj občas vypila... potom som sa flákala po uliciach a tak... muž ma nechal, deti ma nechceli poznať... no a... veď vieš, ako som skončila.
1.ANJEL: Vytiahol som ťa z rieky, kam si sa hodila... plávať si nevedela, nikto ti nepomohol...
2.ČLOVEK: A teraz... čo bude teraz s nami?
1.ČLOVEK: Povedz, anjel, a keby som teraz sponzoroval niečo u vás? Nepotrebujete čosi tu, v nebi?
1.ANJEL: V nebi nie... Ale kolegovia z podsvetia sa sťažovali, že sa im prepálili kotle a potrebujú nové... (Odchádza.)
(2.ANJEL privádza 5.ČLOVEKA.)
1.ČLOVEK: Aha, ďalší...
2.ANJEL: Našiel som ju v pivnici. Prečo si sa rozhodla pichnúť si zlatú injekciu?
5.ČLOVEK: Tak.
2.ANJEL: Si ešte taká mladá.
1.ČLOVEK: Ty si brala drogy?
5.ČLOVEK: Pichala som si... Aj som sa párkrát pokúšala odvyknúť, ale... Nešlo to.
1.ČLOVEK: Čo je také dobré na tých drogách?
5.ČLOVEK: Keď som si pichla, videla som nádherný svet... fantastický... nie ako bol ten dole, plný nenávisti, falše, hrubosti...
2.ČLOVEK: A čo doma? Ako to znesú tvoji rodičia?
5.ČLOVEK: Rodičia... Všetko mi dávali... Len seba nie. A potom... našla som si príma partiu... no a... Nakoniec všetko prasklo, lebo som prestala chodiť do školy. Otec ma zbil a povedal mi: ak ťa ešte raz nájdem nadrogovanú, pošlem ťa na liečenie... Mala som strach, aby aj sestra nezačala drogovať. Tak som si pichla zlatú... Vedela som, že je to smrteľná dávka, ale... Nemala som iné východisko.
( 3.ANJEL privádza 3. a 4.ČLOVEKA.)
2.ANJEL: Odkiaľ ste?
3.ANJEL: Z toho lietadla, čo vybuchlo...
3.ČLOVEK: Bomba. Vedeli, že pred Vianocami budú lietadlá plné.
4.ČLOVEK: Povedz, anjel, nie sú to všetko už znamenia konca?
3.ANJEL: Ako vidím, dobre poznáš Bibliu.
4.ČLOVEK: Čítam každý deŠż... teda čítal som.
2.ANJEL: A robil si aj niečo podľa Biblie?
4.ČLOVEK: Aj som chcel, ale... vieš... vždy mi to nevyšlo.
1.ČLOVEK: A čo si zač?
4.ČLOVEK: Farár.
3.ČLOVEK: Ty máš aspoŠż svoj vek, ale ja? Ja som bol ešte mladý a...
3.ANJEL: A myslel si si, že svet je pre teba hračka.
3.ČLOVEK: Ako to vieš?
3.ANJEL: Občas som sa s tebou stretával... Myslel som totiž už niekoľkokrát, že budeš môj... Bol si predsa vynikajúci športovec. Motocyklista.
3.ČLOVEK: A čo z toho?
3.ANJEL: Ale páčilo sa mi, keď si občas svoje výhry venoval postihnutým deťom.
1.ČLOVEK: Mrzákom? A prečo?
5.ČLOVEK: Ty si mrzák! Ale taký duševný!
3.ANJEL: Ticho, rušíme súd za dverami. Tak ja už musím ísť. Tu máte odporúčacie vstupenky... pre vás štyroch.
1.ČLOVEK: A čo ja?
2.ANJEL: Vstupenku dostane ten, kto vykoná aspoŠż niečo dobré. Tento farár sa staral o svojich cirkevníkov. Všetko síce nebolo vždy v poriadku, občas presadzoval svoju vôľu, ale inak sa snažil. Ten športovec bol síce ľahkomyseľný, ale dobrosrdečný.
1.ČLOVEK: A čo tá... tá, čo drogovala? A tá, čo šliapala v noci po uliciach, tie boli hádam lepšia ako ja?
3.ANJEL: Vždy sa rozdelili so seberovnými. Nikoho neokrádali.
1.ČLOVEK: Ja hádam áno?
2.ANJEL: Odkiaľ si získal tie milióny? Zamysli sa nad tým! Ale neboj sa, na ten posledný súd sa dostaneš aj bez vstupenky. Ibaže aj bez odporúčania. (Odíde aj s 3.ANJELOM.)
2.ČLOVEK: Mne dal vstupenku... Mne, ktorú každý považoval za vyvrheľa... ožrana... poslednú ženu...
5.ČLOVEK: Aj mne... Jediný, kto sa ku mne zachoval pekne.
1.ČLOVEK: A čo je vlastne na tej vstupenke?
4.ČLOVEK: Nič.
1.ČLOVEK: Takže sme všetci na tom rovnako.
2.ČLOVEK: Človeče, aspoŠż teraz by si sa mal kajať. Ideš pred súd... Ty sa nebojíš?
1.ČLOVEK: Čo už teraz... Už sa nedá nič zmeniť.
2.ČLOVEK: Keď chceš, ja... ja ti kus tej vstupenky dám... Možno aj ten kúsok ti pomôže.
1.ČLOVEK: Myslíš?
5.ČLOVEK: Keď sme sa už tu tak spolu zišli... Aj ja ti z mojej odtrhnem kúsok. Aj s kamošmi som sa vždy delila.
4.ČLOVEK: Samozrejme, že aj ja ti dám kúsok vstupenky.
3.ČLOVEK: Ja sa tiež pridám.
1.ČLOVEK: Myslíte... myslíte, že mi to pomôže?
1. ANJEL (prichádza): Ste na rade. Vstupenky máte?
3.ČLOVEK: Tu sú. Ale nie je na nich nič napísané.
1.ANJEL: Nemusí byť. Každá má svoje zvláštne znamenie. Ukážte mi ich... Najprv ty. (Berie od 2.človeka.) A prečo je tvoja vstupenka taká dotrhaná?
2.ČLOVEK: Vieš... tento tu nedostal nič... a bolo nám ho ľúto... tak sme sa podelili...
1.ANJEL (roztiahne vstupenku tak, že na nej vidieť kríž): Kríž. Tak to máš v poriadku. A teraz ty... (K 3.človekovi.)
3.ČLOVEK: Nehnevaj sa na nás, anjel... aj ja som mu dal kúsok svojej vstupenky. Nechceme, aby šiel tam... dole!
1.ANJEL: Myslíte, že si to nezaslúži?
4.ČLOVEK: Vieme, že o tom rozhodne Najvyšší... ale chceli sme aj takto poprosiť o jeho milosť... Aj ja som mu dal kúsok zo vstupenky. (Podáva.)
5.ČLOVEK: Aj ja... Žil taký chudobný život. Možno tu bude iný!
1.ANJEL: Všetci máte vstupenku s krížom. Smiete teda vstúpiť bez obavy. A ty, čo si nemal nič, poskladaj vstupenku z tých papierov, aby sme videli, čo ti vyjde.
1.ČLOVEK (poskladá kríž): Kríž...je to možné? Aj ja mám kríž!
1.ANJEL: Počkaj, počkaj... nedal si ty raz peniaz jednému žobrákovi pri kostole? Ten žobrák hral na harmonike.
1.ČLOVEK: Ăżno... to som bol ešte študent... Dávno som na to zabudol... Ale ako to vieš?
1.ANJEL: Viem... Bol som pri tom. Náš Pán povedal: čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili... Ako vidíš, ani na ten maličký skutok sa tu nezabudlo. A teraz vstúpte! Všetci!

(Na námet neznámeho nemeckého autora Nora Baráthová)