evanjelik.sk

Budúcnosť je jasná, budúcnosť je...

Osoby: 1. – 4.dieťa, 5.dieťa – anjel, otec, matka.

(1.-4.dieťa stoja akoby pred výkladom.)
1.dieťa: Ty kokso! To sú mobily!
2.dieťa (napodobŠżuje reklamu): Vianoce sú v Orange teraz každý deŠż!
3.dieťa (tak isto napodobŠżuje): Budúcnosť je jasná, budúcnosť je Orange!
4.dieťa: Haha! T-mobil je lepší. Nepoznáte to? (NapodobŠżuje reklamu.) Pripravte sa na najdlhšie Vianoce! T-mobil – viac od života! Jasné, že T-mobil!
1.dieťa: To je predsa jedno! Naši mi sľúbili mobil, a to je hlavné!
2.dieťa: Iba mobil?
1.dieťa: Ale ten najparádnejší! S foťákom!
2.dieťa: Aj tak. To je na Vianoce málo!
1.dieťa: Samozrejme, že nedostanem len mobil! Ale na ten sa teším najviac!
3.dieťa: A mne foter povedal, že mám na mobil čas!
4.dieťa: Prečo? Veď sme už šiestaci! To je už najvyšší čas!
2.dieťa: Dnes už aj prváci majú mobily!
3.dieťa: Ja vám poviem, keby na Vianoce neboli darčeky, ani by to nestálo za to! Samá zima, snehu teraz niet, program v telke na figu...
1.dieťa: A v počítači nemáš dajaké hry?
3.dieťa: My doma nemáme počítač!
1.dieťa: Tak to ste sto rokov za opicami!
5.dieťa (v bielej vetrovke a bielom oblečení prichádza, ostatné sa posunkami dohadujú, kto to je, aj ono pozerá do výkladu).
1.dieťa: Hej, ty, na čo pozeráš?
5.dieťa: Na tú kolobežku.
(Ostatné deti sa rozosmejú.)
4.dieťa: Veď už nie si malý!
5.dieťa: To nie je pre mŠża.
3.dieťa: A pre koho?
5.dieťa (napodobní reklamu): Darujte Vianoce tým, ktorí by ich inak nemali.
1.dieťa: A to je čo?
2.dieťa: To bola tiež reklama v telke.
1.dieťa: Ja na také sprostosti nepozerám...
3.dieťa: To je o tých, čo... čo žijú v domovoch, či kde... a nemajú rodičov...
1.dieťa: To nie je moja parketa. Nech sa o nich starajú iní.
5.dieťa: Kto?
1.dieťa: Počúvaj, ty si nejaký... nejaký mimozemšťan, či čo? (Zhodí mu vetrovku, ktorú mal len tak na ramenách.) Aha, veď on má krídla... (Ohmatáva dieťa.)
3.dieťa: V ktorej škole mali dnes karneval?
4.dieťa: Poďte, vidíte, že má o kolečko viac... nech sa vzrušuje tou svojou kolobežkou...
(1.-4.dieťa so smiechom odbehnú, odíde aj 5.dieťa.)
(Stromček s darčekmi, otec, matka, 1.dieťa)
Otec: Konečne môžeme rozbaľovať darčeky! Poponáhľajme sa, som hladný ako pes.
Matka: Však som robila, čo som mohla. Mohli ste mi pomôcť. Ale vy pozeráte len telku...
Otec: Dobre, dobre, nič som nepovedal.
Marka: Vždy len ty začínaš. Hoci Vianoce majú byť sviatkami pokoja!
Otec (si zapchá uši.)
1.dieťa (rozbalí darček): Jupííí!!! Super Nokia! Aj s foťákom! Fantázia! Hneď zavolám Mišovi... hm... neberie... kde môže byť v taký čas?
Matka: Možno v kostole.
1.dieťa: To sa ešte dneska niekto modlí? V tejto modernej dobe? A k tomu v takej zime? Hlúposť. Tak koho volať... pre srandu zavolám hocikoho... Hocijaké číslo.
5.dieťa (v bielom sa ukáže niekde naboku): Počúvam, tu je anjel Gabriel.
1.dieťa: Ty kokso! Čo blbneš?
5.dieťa: Čo je to kokso?
1.dieťa: Nejaký magor... (Stisne mobil.)
Otec: Koho si zavolal?
1.dieťa: Vraj anjel Gabriel. Dajaký spiťák alebo feťák.
Otec: Tak ti treba. Nemáš volať kde koho.
(Zazvoní mobil.)
1.dieťa (natešene): Kto volá?
5.dieťa: Veď som ti povedal, že som anjel Gabriel.
1.dieťa (zruší hovor): Zase ten spiťák. Má moje číslo, teraz bude otravovať.
5.dieťa (príde medzi ostatných, ktorí pred ním ustupujú): Ale ty si ma predsa zavolal.
1.dieťa: Počkaj, ty si ako... ako si vošiel... všetko je zavreté...
Otec: Kto si, chlapče?
5.dieťa: Hovorím, že anjel Gabriel.
Otec: A... a čo tu chceš?
5.dieťa: Ja pripomínam všetkým ľuďom to, čo sa stalo na Vianoce.
1.dieťa: A čo sa stalo?
5.dieťa: Narodilo sa betlehemské dieťa. Ježiško.
1.dieťa: Ty veríš takým rozprávkam?
Matka (ohmatáva anjela): Ale on má naozaj krídla... to je anjel... skutočný anjel... nás navštívil anjel! (Posunkom ukazuje mužovi, aby doniesol stoličku.)
Otec (pribehne so stoličkou): Nech sa páči, pán anjel, posaďte sa... Tak vy naozaj existujete... Aj ja som sa kedysi modlil: anjelíčku, môj strážničku, opatruj moju dušičku... vidíte, pán anjel? Ešte si to pamätám.
5.dieťa: A prečo si sa modlil len kedysi?
Otec: No vieš, potom... potom už na to nebol čas.
5.dieťa: Š koda... Ďakujem, nesadnem si... Predo mnou je ešte dlhá cesta... Ešte mnohým musím pripomenúť, čo sa kedysi stalo v Betleheme... Mnohí to nevedia... iní zabudli... a ďalší o tom nechcú ani počuť. Ale vám som to už oznámil. Nezabudnite na to! (Odíde.)
1.dieťa: Snívam, či čo? Nakoniec... nakoniec to všetko je pravda... prečo vlastne my doma sme nikdy o tom nehovorili... ako je to vlastne s tým betlehemčaťom... čo sa s ním stalo?
Otec: Veľa toho neviem... Komu zase voláš?
1.dieťa: Tomu Gabrielovi... Nech sa vráti... Ale... aké číslo som to volal... aké číslo to bolo... Možno... možno hocijaké... Zvoní...
5.dieťa: Tu anjel Gabriel.
1.dieťa: Počúvaj, anjel, nevrátil by si sa k nám? Aby si nám niečo porozprával. Vieš, moji rodičia nevedia nič. Ani ja nie...
5.dieťa: A naozaj chceš počuť o betlehemskom dieťati?
1.dieťa: Vieš, ja som si myslel, že je to všetko rozprávka... Ale keď si prišiel ty... tak... tak to musí byť pravda!
5.dieťa: Dobre, prídem! O chvíľu som u vás.
1.dieťa: Super! Teším sa.
(Rodičia pozerajú po sebe.)
Otec: N o a... ostatné darčeky si nepozrieš?
1.dieťa: Na to je čas... Ako dobre, že som dostal ten mobil... Keby nebolo mobilu, nestretol by som ani toho anjela... (NapodobŠżuje.) Budúcnosť je jasná, budúcnosť je...
5.dieťa (príde): Budúcnosť je betlehemské dieťa. Prajem vám všetkým požehnané Vianoce!

(Nora Baráthová podľa námetu neznámeho autora)