evanjelik.sk

To boli slová brata Aloisa, priora ekumenickej komunity bratov z Taize... 

V  tejto komunite spolu ziju bratia pochadzajuci z roznych krestanskych tradicii, aby spolu hladali zmierenie medzi krestanmi a to bez toho, aby nutili niekoho vzdat sa tej svojej.

Nie som odbornikom ani teologom, takze sa nejdem pustat do vieroucnych debat. Len dodam, ze i ked Ti ten clanok a asi aj cela ta myslienka zneju prilis katolicky, tuto komunitu zalozil brat Roger (mozno si uz  o nom pocul), protestant a vystudovany teolog, ktory napriek tomu (alebo prave preto?) nevidel v ikonach ziaden problem. Komunita bratov z Taize dokonca velmi casto pouziva ikony v kostole ci inych priestoroch, kde sa schadza k modlitbe.

Tradicia ikon nie je v rozpore s Pismom a siaha do prvych storoci krestanstva.  Pre pravoslavnych krestanov, rovnako ako pre grekokatolikov je velmi dolezita. A aj mnohi katolici (a dovolim si tvrdit, ze aj niektori protestanti) zacinaju objavovat jej hlbku.

Modlitba ma mnoho sposobov a myslim, ze od kazdej krestanskej tradicie (a od kazdeho cloveka, ktory uprimne hlada Pana) sa da nieco naucit, nieco nove dozvediet.

Mons. ThDr. Ján Babjak SJ. na http://www.proglas.sk/ikona_dk.htm pise:

Biblia hovorí, že je zakázané znázorńovať Boha obrazom (Deut 4,15). Dovolené bolo, iba znázorńovanie anjelov, ktorí krídlami zakrývali archu zmluvy (Ex 25, 18-20).

Zrodenie ikony je odvodené od zrodenia Božieho Syna, ktorý nie je iba Slovo, ktoré sa stalo telom, ale tiež Božím obrazom: „Kristus je obrazom neviditeľného Boha" (Kol 1, 15).

Počúvajme sv. Jána apoštola v jeho prvom liste: „...čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám... " (1Jn 1, 1-3). Počutie a videnie, slovo a ikona oslovujú dnešných ľudí, ktorí túžia po vychutnaní poznania Slova.

Tajomstvo, ktoré ikona prináša, je vtelenie. Boh cez vtelenie ukázal nám svoju tvár a to nielen svojím Slovom. Teda môžeme viditeľne znázorńovať jeho prítomnosť medzi nami cez obrazy. V ikonách sú tieto obrazy zduchovnené, ale musia zodpovedať daným kánonom.

Súčasný francúzsky teológ Oliver Clemont na jednej konferencii v Paríži povedal: „Pre mńa je ikona predovšetkým to, že Boh, ktorý sa vtelil, je nielen Slovo, ktoré poznali proroci. My sme ho videli, dotýkali sme sa ho, rozprávali sme sa s nim. Boh má svoju tvár, tvár, ktorá je tvárou mnohých tvárí, tvár, v ktorej môžem spoznávať svojho blížneho. Pre mńa je ikona predovšetkým tvár Boha. Boh sa stal tvárou a dovoľuje mi stretať ho v tvári blížneho. "

(zdroj: Duchovný kánon písania ikon. Spolok ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda Slovenska.)

Ja v tejto veci zdieľam rýdzo protestanský názor. Ekuména podľa Taizé síce nenosí sochu Panny Márie (to by u zúčastnených luteránov neprešlo), a tak v štýle ortodoxných cirví prišli s nápadom ikon.

Veriaci potrebujú mať fyzické zobrazenie (obraz, stredovekú ikonu) nejakého biblického motívu, ktorý im otvorí pomyslené okno do nebies, či "sprostredkuje" vzťah k Bohu. 

Myslím si, že takto to Hospodin od nás nechce, a varuje nás v prikázaní "Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore..." .

Tento týždeň som v správach videl pochod ruských fašistov, ktorí sa vyznačujú aktívnou nenávisťou voči cudzincom v Rusku. Okrem ich červeno-bielyo-čiernych zástav manifestovali aj obrovskou pozlatenou ikonou, s portétom Ježiša Krista.

Dosť som sa zhrozil, keď som si uvedomil, čo sa v Rusku zase v mene boha chystá.