Z kostola bude centrum bojových umení

Na mieste bývalých bohoslužieb slovenských  evanjelikov v Budapešti šíria kultúru ďalekého východu. Na priečelí budovy pod č. 57/A na Rákócziho triede veľký transparent  už niekoľko mesiacov hlása: na tomto mieste sa onedlho otvorí stredisko bojových umení.

Väčšina z okoloidúcich však vôbec netuší, že na tento veľkolepý projekt prestavali monumentálny kostol, ktorý sa nachádza vo dvore. Evanjelický cirkevný zbor slovákov v Budapesti, ktorý dal tento kostol pre asi 2000 veriacich  postaviť v roku 1867,  má dnes iba pár stoviek členov. Okrem kostola postavili stopäťdesiať bytov a 40 iných nehnuteľností, aby mohli podporovať svojich členov a kostol. Ale z toho dnes  nemajú len päť bytov !?

Za peniaze všetko 

V Lutherovom dvore, pomenovanom po známom reformátorovi Lutherovi sa nachádzala i budova školy, v ktorej sa vyučovalo  ešte aj v roku 1925. Plánovali zariadiť aj domov pre dôchodcov, kde by slovenský obyvatelia obvodu mohli v pokoji stráviť roky svojho dôchodku.

Impozantná budova bola postavená v roku 1894, ale práce pohltili obrovské množstvo finančných prostriedkov. Preto sa slováci rozhodli na 60 rokov dať budovu do užívania prevádzkovateľovi stavby. Právo na užívanie by bolo skončilo 1. mája 1952, keby pár mesiacov pred vypršaním termínu nebol celý komplex zoštátnený. Osud Lutherovho dvora bol spečatený.

Cirkevný zbor bol v roku 1965 prinútený predať druhý najväčší evanjelický kostol v Budapešti, ktorý až do decembra roku 2002 zostal v rukách štátu. Počas posledných štyridsiatich rokov prešiel viacerými zmenami: pôsobili tu Dom Vedy a Techniky, slúžil na obchodné účely, a bohužiaľ ho neobišli ani hyeny z oblasti hazardných hier. Prenájomcov okrem dobrého zisku nezaujímalo nič iné, a tak technický stav kostola bol čoraz horší. Pred troma rokmi sa dostal do rúk súkromníka, a až doteraz stál prázdny. 

Duch Bojového umenia 

V poslednej dobe však nastali viditeľné zmeny, na ktoré nás upozornil A. Frigyes Németh, technický vedúci kia aikida v Maďarsku. Impozantný transparent na priečelí budovy pod č. 57/A hlása: otvára sa stredisko bojového umenia. Voľba miesta nie náhodou padla na bývalý kostol.

Jeho atmosféra, a vnútorné členenie na tri poschodia, ktoré bolo vytvorené v posledných desaťročiach, a šesť priestranných miestností vytvára výhodné podmienky pre nácvik rôznych štýlov bojového umenia trebárs aj celých 24 hodín. „Naše stredisko prijalo meno Butokugan, ktorý po japonsky znamená priestor bojového ducha.“ - hovorí Anna Ujvári, hlavná tajomníčka prevádzkovateľa- s.r.o. Lamarc. „Naším cieľom je, hovorí ďalej, aby sa návštevníci bez ohľadu na vek a pohlavie mohli venovať zvolenému bojovému umeniu v štýlovej budove a  zároveň boli obklopení najmodernejšou technikou.“  

Svätyňa a múzeum 

Podľa plánu sa oficálne  toto centrum odovzdá do užívania v decembri, ale časť strediska je už v prevádzke. Okrem exkluzívnych služieb je k dispozícii kaviareň, konferenčná sála, a múzeum východnej kultúry. Na mieste, kde stál oltár, bude vytvorená svätyňa Budhu. Slováci, ktorí stavali kostol, ani vo svojich snoch nemysleli, že Lutherov dvor, a na nepoznanie prestavaný kostol sa o stopäťdesiat rokov neskôr stane jedným z najmodernejších stredísk bojového umenia v Európe.  

Z Budapeštianského obvodného časopisu: Théma

Napísal: István Prusinszki

Komentáre

Od peniazov cez zlé duchovno

Myslím, že toto zodpovedá osudu mnohých rodín v našich krajinách. Komunizmus vytlačil kresťanstvo, ostal prázdny materializmus, závislosti, hry, potom pohľad do duchovna, ktorý viedol cez rôzne nevraživé veci, ako "bojové umenia".

 

U niektorých Kristus rozfúkal mraky "bojového ducha" a prevládol. Známy je Rišo Čanaky, aj ja som to prežil a viem o ďalších.

 

Tak sa modlime, aby to Kristus vykonal aj vo veľkom a to miesto sa vrátilo Bohu.

Moj dom nech je domom modlitby

Este ze Pan neprebyva v stavbach rukami postavenymi, ale nasich srdciach. Pokedy aj tie neskameneju, tak je dobre. Moj dom nech je domom modlitby plati hlavne pre nase srdce.