Domov › Diskusné fórum › ECAV › Fungovanie ECAV

Práca v cirkvi

31.01.2006 - 09:39 — slavo

Aké sú vaše skúsenosti s prácou v cirkvi. mne sa zdá že 10% ľudí robí 90 percent práce. ak sa niekto nájde, kto by aj niečo chcel urobiť, dostane postupne toľko úloh že prestane stíhať a ostatní sa spoľahnú, že on všetko vykoná. možno to tak nie je všade, ale mám pocit že u mnohých farároch a kurátoroch, ako aj vedúcich mládeže je to tak.
Aké sú vaše skúsenosti? máte nejaký nápad ako to zmeniť?

‹ Detská besiedka čo robí SEM? ›
07.02.2006 - 09:17 — Marek Michal

Odpoveďou je Agape

Kto žije z Kristovej lásky – agape, z lásky ktorá sa rozdáva, sám túži byť prínosom pre ostatných, pomôcť a rozdať sa. Odpoveďou je život v Kristu, zotrvávať na modlitbách a pri lámaní chleba každý jedeŁ deŁ. Aj sa som však žiaľ v tejto téme viacej teoretik ako praktik.
Najlepší spôsob ako ľudí inšpirovať k dobrovoľnosti a práci je pomáhať im žiť skrze Krista, s Kristom a v Kristovi.

03.08.2006 - 09:19 — balu

To s tym Agape si prehnal

podla mna.

30.08.2006 - 11:41 — GMK

Absolutny suhlas.

Aj ked sa clovek casto docka sklamani typu "za dobrotu na zobrotu", ci "urob psovi dobre, o***e ti plot".

 

Napriek uvedenemu pesimizmu na zaciatku, jedinym sposobom je multifunkcn zitoe Agape kazdy den.

28.08.2006 - 12:29 — slavo

motivácia cirkevníkov

akosi sem nepíšte, tak sa pokúsim ešte raz: myslím, že

1. v cirkvi veľa ľudí by aj niečo urobilo, ale nevie čo.

2. veľa ľudí je vyťažených v rodine, v robote a inde a na cirkev im neostáva čas

3. úlohy v cirkvi požívajú mimoriadnu úctu, húú farár, dozorca, presbyter...ten musí byť zaslúžilý...keď sa mu dostalo takej čestnej a okiadzanej funkcie.

Nemám v úmysle spochybňovať úctu ľuďom v úrade. Ale zdá sa mi, že keď priznávame "nadľudskú úctu" očakávame aj "nadľudské výkony", čo potom týchto ľudí znechutí. Najmä sa už my ostatní nesnažíme nič urobiť ("nech si robia oni, funcionári!) alebo s niečím začať, akokoľvek malou úlohou. čo s tým?

4. "ak si myslíte, že ste voľakto, skúste prikázať susedovmu psovi, čo má urobiť" (autor neznámy). Tento výrok uvádzam, lebo si uvedomujem že je veľmi ťažké motivovať ľudí (nie žeby som prirovnával cirkevníkov k psovi!), aby niečo v cirvki robili, najmä, keď ich chceme motivovať aby robili to čo "ja" chcem.

5. alebo máte už vo Vašom cirkevnom zbore všetko porobené?

Máte nejakú skúsenosť s projektom v cirkvi, kde sa Vám podarilo ľudí motivovať? napíšte sem, Váš tajný recept.

29.08.2006 - 07:55 — adminko

Nemám žiadny tajný

poslala julinkavic:

Nemám žiadny tajný recept, ale keď pán farár vie, čo sa
má v zbore urobiť, vyhlási to v nedeľu z kancľa - napr. prosíme
sestry, aby pomohli pripraviť pohostenie a je to. Ešte sa nestalo,
že by pohostenie nebolo.A keď to nevie ani pán farár, ale niekto zo
zboru, tak on to musí farárovi povedať, aby to vyhlásil v
kostole.Podľa mna to treba hlavne povedať (alebo sa dá aj
napísať), pretože nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie.
Nestačí si myslieť: určite to (tie sestry alebo bratia) vedia, že
sa to má urobiť. NEVEDIA.Ešte jedno príslovie: Kto sa hanbí, má
prázdne gamby. Keď sa hanbím povedať, že niečo sám nestíham,
tak trestám len seba(nemám prázdne gamby, ale zničené telo a
mrzutú myseľ) Takže moje odporúčanie: povedať - ale samozrejme
láskavo, slušne a nie ľútostivo alebo rozkazovačne.

28.05.2008 - 09:58 — Deme

Motivácia

Súhlasím s tým, že motivovať ľudí na prácu v cirkvi je veľmi zložite, avšak ak má niekto záujem stačí, že chodí na bohoslužby, rozpráva sa s ľuďmi a zistí čo treba urobiť a či je to v jeho silách.
Čo sa týka vyťaženosti všetci sme "preťažený" ale kto chce a má zaujem niečo v cirkvi urobiť tak si ten čas nájde!
Strašne veľa ľudí ma kopec rečí a "skutek utek", avšak kritizovať keď už je niečo hotové, resp. nespravilo sa tých sa nájde................
Ono je to všetko o svedomí a záujme jednotlivca prispieť na rozvoj cirkvi, či už hmotne alebo nehmotne

28.05.2008 - 09:49 — Deme

Praca v cirkvi

Najhoršie na tom všetkom je že každý len rozpráva, čo všetko by bolo treba urobiť ale ruku k dielu malokto priloží

28.05.2008 - 03:39 — Albert

aktívni a neaktívni

Tajomstvo živej cirkvi spočíva aj v tom, že tí, čo robia 90 percent práce, nie sú namosúrení voči tým, čo robia iba desať percent práce.

Možno by pomohlo, keby sme dali tým 90 percentam ľudí najavo, že aj tých 10 percent práce, čo robia, je niečo. Napríklad: Nefrflať na tých, čo chodia do kostola iba na Vianoce.

03.06.2008 - 04:13 — pedu

Percentá

Realistickejšie by som povedal, že jedno percento zboru robí 10% práce a zvyšných 90% ostáva neurobených :-(

Isteže, pohostenie sa urobí, ale my prejedení Európania sme zúfalo hladní skôr po vnútorných hodnotách - prijatie, láska, sloboda od Zlého, skutočné prežívanie Krista... V týchto oblastiach sa málo nasycuje...

Ad: Za dobrotu na žobrotu - A čo vlastne urobil Pán Ježiš na zemi a potom na kríži? Každý nasledovník Ježiša to musí brať s istou radosťou.

Ad: Agapé - o tom sa ťažko teoretizuje. Možno sa to ani nedá. Treba žiť. Múdry človek, presnejšie povedané: "Človek, čo sa nechá viesť Božou múdrosťou" príde na to, kde je rovnováha medzi braním a dávaním. Kto chce dať viac, ako dostáva od Krista, dôjde ku Pánovmu zapretiu.

Treba nájsť rovnováhu medzi radostným prežívaním spasenia a Božej blízkosti na jednej strane a obetavej práce na druhej. Inak sa to zosype.

Mnohí evanjelici nevedia pomôcť práve preto, lebo nevedia prijať Evanjelium. Žijú v akomsi šedom zákonníctve a aj prácu by považovali za zásluhu pred Bohom, preto ich On nepúšťa ku činnosti.