evanjelik.sk

Na krste sa mi páči, že nám slúži na odpustenie hriechov. Ďalej sa mi na Łom páči, že krst v nás platí, aj keď nám na jeho platnosti nezáleží. Môžem byť hociaký ateista ale "dekrstifikovať" sa nemôžem.

katolícky preklad: Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.

Luther bibel 1514: Wer da glaubet und getauft wird, der wird selig werden; (bude pokrstený)

English Standard Version: Whoever believes and is baptized will be saved, but whoever does not believe (je pokrstený)

Poznamka k Marek 16:16

Mark 16:16 Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený.
Zalezi na poradi „uveri“ a „bude pokrsteny“? Ti, ktori hovoria, ze na poradi zalezi, vlastne citaju: „Kto (najprv) uveri a (potom) bude pokrsteny...“ Ale takto to tam nie je napisane. Naviac, tie slovesa „uveri“ a „bude pokrsteny“ sú v skutocnosti v pritomnom case. Preco je to v slovenskych a ceskych Bibliach prekladane casom buducim, nie je mi zname. Nie som natolko znaly grectiny, aby som vyniesol konecny sud, ale prvy, kto ma upozornil na tento detail, bol Bengt Pleijel v konfirmacnej prirucke Brana viery otvorena, str. 166. Anglicke preklady, ktore som mal poruke to prekladaju casom pritomnym (KJV, NRSV, NWB, GNB).
Myslim, ze z tohto je zrejme, ze robit konecne zavery, ze poradie slovies v tomto versi je urcujuce pre postupnost viery a krstu, je unahlene. Naviac, ked ine verse hovoria aj o inom poradi krstu, odpustenia hriechov a pod. Inymi slovami, tento vers hovori jasne toto: Ked verim a som pokrsteny, budem spaseny, ale ak neverim, budem odsudeny. (Nehovoriac uz o tom, ze na zaklade dalsich versov Biblie by sme mohli argumentovat aj tak, ze aj spasenie a odsudenie su uz skutocne aj teraz v mojom zivote, teda, ze uz som spaseny, resp. odsudeny vzhladom na svoju vieru/neveru.

:-)ndrej

Mať sympatia s buttersov nazor.

Howgh.

Dnes som sa (nejakým nedopatrením) dostal na toto fórum a prečítal som si (aspoň zbežne) celú diskusiu o krste. Je to v určitých kruhoch veľká a nekonečná téma. Ak je ešte chuť diskutovať, uvediem zopár otázok, s ktorými som sa doteraz v podstate v žiadnej diskusii nestretol.

1. V Matúšovom evanjeliu čítame (bolo to uvedené už vo viacerých príspevkoch) „ ...krstiac ich v meno Otca, Syna i Ducha Svätého ...“

V knihe Skutky ap. Čítame o viacerých krstoch (V Jeruzaleme na Letnice, krst Saula – Pavla, krst Etiopského eunucha, krst u Kornélia, krst u žalárnika vo Filipis, krst v Efeze), no ani v jednom prípade sa nespomína krst „v meno Otca, Syna i Ducha Svätého“ ??????? Spomína sa však krst „na meno Ježiša Krista“ krst „v mene Pána Ježiša Krista“ a krst „ na meno Pána Ježiša“.

      Prečo sa dnes nekrstí na (alebo) v mene Pána Ježiša Krista, keď tak krstili apoštolovia?

(Snáď dnes lepšie rozumieme slovám Pána Ježiša, ako im rozumeli jeho apoštolovia, ktorí s Ním chodili a mali všetko „z prvej ruky“?)

2. Biblia hovorí o rôznych krstoch: krst vodou, krst pokánia, krst Duchom Svätým a ohňom, krst Svätým Duchom (Marek 1.8, Sk.1.5), krst Jánov (krst, ktorý hlásal Ján), „krst, ktorým sa ja krstím“ (Mat.20.22), krst, ktorý spomína Pán Ježiš u Luk.12.50. „mám byť pokrstený krstom...“

    Na viacerých miestach sa spomína len (slovo) krst, bez toho, že by bolo jednoznačne zrejmé o aký krst (s ohľadom na vyššie uvedené druhy krstov) ide. Nie je teda veľkou chybou, ak sa až príliš často automaticky pod pojmom krst myslí krst vodou (pokiaľ to z kontextu nie je jednoznačné)?. Takým miestom (kde sa voda ani v žiadnych súvislostiach nespomína) je aj v diskusii často spomínaný text z Marka 16.16. („Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený“). Keď si všimneme, že tieto slová boli povedané v rámci „rozlúčkových rečí“ Pána Ježiša so svojimi učeníkmi, tak nemôžeme ich neporovnať (nedoplniť) slovami zo Sk.1.4-9, ktoré sú z toho istého času – tesne pred vstúpením. A tu nemožno prehliadnuť, že Pán Ježiš na tomto mieste – teda v rozlúčkových rečiach – hovorí o krste vodou ako o minulosti (Ján krstil vodou), potom nasleduje dôležité slovo „ALE vy budete pokrstení Svätým Duchom...“ (to sa týka budúcnosti). Moja otázka znie (na pozadí toho, čo som práve uviedol): na akom základe sa slová o krste u Marka 16.16. vo všeobecnosti automaticky vysvetľujú (vzťahujú), že by to mal byť krst vodou?

3. V učení ev. cirkvi (na základe Písma) sa úzkostlivo dbá na to, že spasenie si nemožno ničím zaslúžiť, je to Boží dar, ktorý nie je podmienený žiadnymi dobrými (alebo aj inými) skutkami. Jediné, čo sa od nás žiada, je viera (bez ktorej nie je možné ten ponúkaný dar prijať. „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby každý kto verí v Neho nezahynul, ale mal večný život „bodka“. Krst vodou, je neodškriepiteľne skutok. Môžeme ho nazvať skutkom viery, poslušnosti, spravodlivosti, ... ale vždy to je a bude náš – ľudský skutok. Naše učenie – na základe napr. aj textu z listu Títovi 3.5 „nie zo skutkov spravodlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil ...“ – nemôže akceptovať taký výklad textu Marek 16.16, že by pre spasenie bola potrebná viera a ľudský skutok. (aj to je dôvod, prečo sa tu – podľa mňa – nejedná o krst vodou).

4. Z tejto ale aj iných diskusií a pojednaní, ktoré som mal možnosť počuť (čítať) vyplýva, že vo všeobecnosti sa medzi kresťanmi kladie na krst vodou príliš veľký dôraz (preto potom tie nekonečné spory o správnosti či nesprávnosti krstu detí, či treba krst v dospelosti alebo netreba, či musí byť ponorením alebo stačí aj inak, atď., atď.).

Moja otázka znie: Ak by skutočne krst vodou bol taký dôležitý, ako je potom možné, že apoštol Pavel, ktorý je všeobecne považovaný za najväčšieho apoštola pohanov mohol zodpovedne prehlásiť: „Kristus ma neposlal krstiť, ale kázať evanjelium.“   ???

Ak Pavla Pán neposlal krstiť, koho z nás poslal?

A ešte jedna „kacírska“ otázka: Dá sa povedať, že Pán Ježiš nám zanechal vo všetkom dokonalý príklad? Alebo inak, nikto snáď nebude pochybovať o tom, že máme byť všetci nasledovníkmi Pána Ježiša („ Ak chce niekto prísť za mnou ... nech ma nasleduje“, „...dal som vám príklad...“, „Kristus trpel .. zanechajúc nám príklad aby sme nasledovali Jeho šľapaje). Ak by učeník robil všetko to, čo robil jeho Majster (a nerobil to, čo nerobil jeho Majster), bol by dobrým učeníkom? („dosť je učeníkovi, aby bol ako jeho učiteľ...“ Mat.10.25) No a keď teda je diskusia o krste, uvedomujeme si, že je napísané, že Pán Ježiš (náš učiteľ a Majster) nekrstil? (Ján 4.2)