evanjelik.sk

Zdravím ťa PS,

Myslím že táto téma je veľmi často dikutovaná na mládežiach a stretnutiach mladých vždy znova a znova. Asi je to tým že tento problém musia riešiť kresťania od nepamäti a asi ho budú riešiť kým budú ateisti na tejto zemi...:o)

Ja osobne som časom menil názor na túto vec tak ako roky bežali :o). Prvé roky po obrátení by som na túto otázku odpovedal jednoznačne NIE a to za žiadnych okolností, citujúc 2Kor 6,14 ....dnes by som už taký jednoznačný nebol.

Myslým že sa nedá na túto otázku odpovedať všeobecne. Veľmi záleží na konkrétnom prípade. Keby sa ma niekto konkrétny pýtal na názor, asi by som prihliadal na to čí je ten kresťan zrelý vo viere a zrelý aj ako človek, hovorili by sme o problémoch ktoré to prináša a  či si ich vôbec uvedomuje, či túto vec skúma pred Pánom a či sa pýta na Jeho názor alebo je to len jeho túžba.

MŁa osobne by najviac mrzelo, že  tá ktorá mi má byť najbližšie nerozumie a nepozná Toho ktorý pre mŁa znamená všetko, že by som s Łou nemohol hovoriť o svojej radosti a obavách, lebo by tomu jednoducho nerozumela keďže by jej chýbalo nové stvorenie a vnútorné svedectvo Ducha Svätého. A najhoršie by asi bola myšlienka že keď zomrieme úž nikdy nebudeme spolu.

Potom je ale ešte jeden prípad, ktorý prežívam aj ja osobne (viď tému Evanjelik a katolička :o) ) a to, čo keď Boh naozaj postavil predo mŁa túto ženu a žiada ma o dôveru že On to celé povedie a má s tým svoj zámer. Čo keď sa mu bojím dôverovať a vstúpiť do tmy, neistoty a aj určitej bolesti len na základe toho že mi Boh hovorí: poď a dôveruj mi? Čo keď všetky moje jednoznačné poučky slúžia len na to aby som sa vyhol bolestnej neistote? Ale bez neistoty nieje možné viac spoznávať Boha. Veď nás do nej často vedie aby sme sa naučili doverovať len a len Jemu. (na túto tému (neistota v živote muža a rast do pravej mužnosti :o) ) vrelo odporúčam knihu Adamovo mlčení od kolektívu autorov Larry Crabb, Don Hudson a Al Andrews). Na druhej strane je četné pripustiť možnosť, že moja zalúbenosť spôsobuje to že si to nahováram ako Božiu vôľu. Treba byť čestný a stále skúmať všetky možnosti a možno aj v spoločnstve bratov a sestier ktorí tento vzťah možu vidieť s odstupom.

Toto sú podla mŁa otázky ktoré to komplikujú a myslím si že ak by mal začínať vzťah s neveriacim mal by toto skúmať pred Bohom a bez Jeho vedenia by som do toho určite nešiel.

Okrem toho ak by aj do toho išiel, potom sú v súlade s Božou vôľou Božie požiadavky na akýkolvek vzťah (čistota, rast v láske, spoznávanie sa, rozhovory a riešenie konfliktov správnym spôsobom, odmietanie všetkého čo ohrozuje náš vzťah k Bohu)  a tieto podmienky sú často pre ateistického partnera prekážkou cez ktorú sa nedostane, toto riziko je tam vždy. Takže môže prísť aj bolestný rozchod keď to nepojde a to je niečo s čím kresťan do takéhoto vzťahu ide. Práve toto podľa mŁa vyžaduje určitú zrelosť vo viere aj v charaktere.

Toľko v stručnosti :o) môj momentálny názor na túto tému....

Je to zujimava otazka. Zdalo by sa mi, ze na tom nic nie je chodit s neveriacim. Ale otazka je, je partner, ktory je neveriaci a bude posobit, tiahnut cloveka do hriechu darom Bozim. Nehovori Pan Jezis o rozdeleni v suvislosti s rodinou, ze v dome budu rozdeleni, dvaja proti trom a traja proti dvom. A vravi ze nepriniesol mier ale mec. To sa tyka vztahov velmi blizkych, v rodine, kde nastava rozdelenie. Ako by to mohla byt vola Bozia, mat takeho partnera, kde je od zaciatku taketo rozdelenie. Okrem toho sa pise, ze vdova sa moze druhy raz vydat, ale iba v Panovi.

Druha pohlad , ktory chcem napisat, je moj osobny. Ako prakticky by take chodenie vyzeralo. Skusim to premenit na vztah veriace dievca+ neveriaci chlapec. Veriace dievca nema chodit s chlapcom len zo zabavy, ale ma stat iba o normalny, vazny vztah. S tym, ze si zachova v tom vztahu cistotu, a nebude s tym chlapcom zit pred manzelstvom. Ktoremu neveriacemu chlapcovi by toto vyhovovalo? dalej ako budu spolu chodit? On bude chciet do baru, bude zit svetu, napr. bude mat rockovu kapelu,atd. Ona nebude chciet ist do baru, na koncerty svetskej hudby, diskoteku, atd. co budu spolu robit a o com sa zhovarat, kde on zije svetu, marnosti a ona hladi k nebesiam a su jej prvorade veci Bozie? To, co sa zaujima on, je smetou jej a to, co sa zaujima ona, je nezaujimave pre nu. Este jeden aspekt by som chcela napisat, totiz mat neveriaceho muza, to by som nemala istotu, za ma neopusti, alebo ze mi nebude neverny. Podla mna, nejde to ani teoreticky, ani prakticky.

ak je to tak ako píšeš, že "pevne verí" tak má program na celý život. je to ťažké, ale nie nemožné.

Nedavno som cital clanok, ze sa rozviedla dostojna sestra biskupka z Nemecka. Velmi ma to mrzi, co sa jej stalo a citim spolu s nou. Mala za manzela, pokial sa nemylim, krestana. Poznam viacej pripadov krestanskych parov, ktore stroskotali a je mi to v skutocnosti velmi luto. Niektori boli vsak aj 100% presvedceni, ze ich vztah je Bozia vola, planovali uz spolocnu buducnost a pod. a nakoniec to dopadlo rochodom. Preco? Odpoved nechavam na kazdom z vas... Boh zmenil svoju volu? Chcel aby sa na seba nadviazali, zamilovali sa do seba a potom ich jednoducho oddelil, pre ich dobro? Alebo by sme povedali, ze urobili nejaku chybu a tym sa zmenila Bozia vola? Alebo im Boh dal poznat svoju volu, oni sa dali dokopy, prijali Boziu volu a potom zistili, ze sa k sebe nehodia, rozisli sa a porusili Boziu volu? Niektore tieto pary boli v manzelstve, niektore naopak nie. Na druhej strane su pripady, kedy jeden z paru je neveriaci a druhy veriaci a tieto pary su naozaj stastne. Myslim, ze nahlad na kazdu vec v otazkach viery a zivota, len z jedneho uhla pohladu je naozaj kracanie po tenkom lade. V zasade by som preto netvrdil, uz len z ucty k skusenostiam inych ludi s takouto minulostou, ze je spravne jedno alebo druhe a len pre toto a toto. Odmietat preto par krestan nekrestan jednoducho nemozem a verim a som presvedceny, ze postoj Pana Boha nie je taky obmedzeny, ako nas ludsky. Verim, ze ma chapete a viete o com som chcel zhruba asi hovorit. Dakujem za pochopenie.