evanjelik.sk

História zboru a kostola...

Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Mengusovce patrí medzi tie zbory pod našimi prekrásnymi Tatrami, kde sa semienko reformácie ujalo hneď od jej počiatku. Reformácia tu našla dobrú pôdu, nakoľko tu boli živé husitské tradície. Na sneme v Spišskej kapitule r.1545 prijal celý Spiš "nové náboženstvo".

Následkom toho sa reformačné evanjelické vierovyznanie rozšírilo aj do našich končín. Prijímali ho celé dediny a mestečká a preto aj kostoly, v ktorých sa Božie slovo káže, sa stávajú evanjelickými.

Za tvrdej protireformácie cisára Leopolda I. ( Habsburgovcov, jezuitov, katolíckych biskupov, r.1671 – 1681 ) sa takmer všetky kostoly na Slovensku evanjelikom násilím odnímali a dostávali sa do rúk katolíkov. Nebolo tomu inak ani u „nás“. V r.1673 je kostol sv. Tomáša evanjelikom nasilu odobraný a zač. r.1710 ho zapadnutím Rákocziho slávy definitívne strácajú, aj keď v dedine je len jedna katolícka rodina, Mengusovce prestávajú byť matkocirkvou a farár Mikuláš Máday odchádza na uprázdnenú batizovskú kňazskú stanicu. Mengusovčania sa v tom čase zhromažďovali potajme a po Tolerančnom patente (r.1781) sa v zime stretávajú v Sedliakovej starej izbe a v lete v Sedliakovej stodole.

V r.1789 boli Mengusovce pričlenené ku batizovskej artikulárnej cirkvi ako fília spolu so Štôlou. V r. 1794 so zvolením zemepána Mariássyho si Mengusovčania postavili na obecnom pozemku v strede obce drevenú modlitebňu (na jej mieste stojí dnes zvonica) so štyrmi oblokmi, jednými dverami, v ktorej mali dva chóry, štvorregistrový organ, oltár zdobený obrazom Ukrižovaného Krista a kazateľnicu s nápisom „Káž slovo Boží“. Po 22 rokoch kostol rozšírili a naň postavili malú vežičku, keďže Mariássovci darovali zvony. Po štyridsiatich rokoch sa drevený kostolík na starých základoch začína búrať a preto sa Mengusovčania rozhodli vyhlásiť zbierku a postaviť nový chrám Boží.V r.1801 žije v Mengusovciach 305 evanjelikov. V historických dokumentoch spracovaných p. učiteľom Jánom Michalkom čítame, že v r.1825 žije v Mengusovciach 349 obyvateľov, 55 rodín a všetci sú evanjelici. Stavba kostola je teda vecou celej dediny. V r.1831 je v Mengusovciach už 357 evanjelikov. Základný kameň je položený 27.mája 1838, v nedeľu po Vstúpení.

Časť z uloženej zakladacej listiny znie takto: "S vdečnosti proti Pánu Bohu, který nám posávad pomáhal a y buducne pomáhati bude a nákladom y pomocú štedrou Jeho Excelencyi ... Mariassy Andráše...pod Farářem Ondrejem Scultéty,Rectorem Jánem Solcz, Kurátorem Jánem Skokan,Kostelníkem Ondřejem Gay, pod rychtařstvím Pavla Vechter, pod Bergeřstvím Jána Šándor, Jána Láska, Jána Alexaj budujúcim murárskeho mistra Jána Kirner z Popradu, v nádeji i budouceho štastlivého dokonáni tohoto začatého díla pritom našom predsevzatí, aby sme sa na tomto Bohu posviecenem mjeste spolu s našimi dítkami a nejdálšími potomky vzdelávali, klademe dnes 27.Maja roku MDCCCXXXVIII my Cyrkev Evanjelická Mengúsovská tento gruntovny kameň ku našemu novému Chrámu ve jménu Boha Otce y Syna y Ducha Svatého."


Na jeseň v r.1840 bol kostol dokončený a v nedeľu po Michalovi /5.októbra/ 1840 slávnostne posvätený podtatranským seniorom Michalom Vitchenom z Veľkej Lomnice a kázeň mal miestny farár Ondrej Škultéty, ktorý pri tejto vzácnej príležitosti zložil aj nábožnú pieseň. Kostol bol postavený podľa Toleračných predpisov: z ohňovzdorného materiálu, bez veže, von z dediny, vchod obrátený k Tatrám. Na oltári bol pôvodne obraz „Angelus“ - Premenenie Pána, z r.1781 od Michala Polónyiho, ale od roku 1940 je tento obraz za oltárom a terajší oltárny obraz Kristus v Getsemane od akademického maliara Alojza Pardubského z Prahy zakúpila evanjelická mládež z prostriedkov z divadelného predstavenia za 400 Kčs. Krstiteľnica spočiatku nebola, nadobudla sa až v roku 1869 z Popradu.V r. 1905 bol do Mengusoviec zakúpený terajší organ, ktorý zhotovili Franz a Otto Riegerovci. V 70-tych rokoch bola vykonaná generálna oprava organu. Posledná generálna oprava organu prebehla začiatkom r. 2009.

Evanjelický kostol je kapacitne najväčší kostol v obci /približne 280 miest na sedenie/ a v súčasnosti je situovaný v strede obce. V kostole sa nachádza aj pamätná tabuľa venovaná obetiam prvej svetovej vojny.

Ku storočnej pamiatke posvätenia v r.1940 bol kostol opravený z vnútra, obnovil sa oltár a kazateľňa a posviacku previedol dôstojný brat biskup Čobrda.

V r.1950 bol opravený cintorín na Kimbiarku, postavený bol plot i kríž, do základov ktorého bola uschovaná pamätná listina.

Matkocirkvou pre Lučivnú a Štôlu sa Mengusovce stali v r.1954 (po 244 rokoch), keď sa uznesením konventu ECAV v Batizovciach zo dňa 20.6.1948 odčlenujú Mengusovce od Batizoviec. Zbor má v tom čase 650 duší a horlivo spravuje a opatruje zverený chrám a cirkevné budovy, ťažko ale s láskou nadobudnuté dedičstvo otcov.

Ďalšia obnova chrámu prebehla v r.1972 a slávnostnú posviacku za hojnej účasti širokej verejnosti vykonal 22. októbra gen. biskup prof. Dr. Ján Michalko.

Pred 150.výročím pamiatky posvätenia chrámu Božieho bola znova prevedená obnova kostola a maľba interiéru kostola. Posviacku vykonal 7. októbra 1990 brat biskup VD dr. Július Filo.

Posviacka opravenej kostolnej veže sa konala 19. septembra 1993 dôstojným bratom biskupom Pavlom Uhorskaiom.

K 170.výročiu pamiatky posvätenia chrámu Božieho boli v roku 2009 na kostole nanovo prevedené klampiarske práce a bol vyhotovený plot okolo budovy škôlky a kostola. V roku 2010 bol obnovený náter strechy kostola a zvonice. Na tento náter bola zborovým konventom vyhlásená zbierka.

V r.2011 boli vymené schody na kazateľnicu za nové.

Duchovní pastieri


Za prvého farára pôsobiaceho v našom cirkevnom zbore môžeme považovať Štepána Třebnického. Z evanjelickej kanonickej vizitácie sa dozvedáme aj iné zachované mená mengusovských kňazov: Juraj Roxer (1661-1686 a 1673-1688 súčasne aj ako ev. farár v Lučivnej), Juraj Ocsovíny (1686-1706), Mikuláš Máday (1708-1751), Juraj Sartoris (1752-1760), Juraj Eger (1760-1790), Ondrej Thais (1791-1798), Juraj Okrutský (1798-1808), Ondrej Škultéty (1808-1843), Daniel Dianiška (1843-1863), Andrej Dianiška (1864-1879), Ondrej Bartal (1879-1926), J.Fábry (okolo r.1932), Ondrej Šimek (1941-1954). O kultúrne pozdvihnutie cirkevného zboru a obce sa okrem iných ev.učiteľov zaslúžil kantor a učiteľ: Ľudovít Manco (1927-1968), ktorému bola v r.2011 inštalovaná pamätná tabuľa na budove materskej školy (vtedajšej ev. fary).

Od osamostatnenia sa od Batizoviec v r.1954 je za riadneho farára vyslaním Biskupského úradu inštalovaný brat farár Gedeon Mohr. V r.1958 sa zborovým farárom stáva brat farár IvanTóth, v r.1972 sa slávi slávnostná inštalácia brata farára Jána Pavloviča, prvou ženou - farárkou v Mengusovciach sa v r.1980 stáva sestra farárka Darina Basariková, v priebehu rokov 2001-2004 je v zbore sestra farárka Ľubomíra Mervartová.V rokoch 2005-2011 je naším duchovným pastierom sestra farárka Lenka Janotková.

Pri 170. výročí Pamiatky posvätenia chrámu Božieho v matkocirkvi Mengusovce tvorí celý cirkevný zbor 550 členov; z toho 225 evanjelikov patrí do Mengusoviec, 168 do Lučivnej a 157 do Štôly.
 

(www.ecav-mengusovce.wbl.sk)