evanjelik.sk

História cirkevného zboru Košariská - Priepasné siaha do ďalekej minulosti. Po viacerých náboženských nepokojoch 16. a 17. storočia sa vo vtedajších neprístupných lesoch zachraňovali pred prenasledovaním viacerí exulanti z blízkeho i vzdialenejšieho okolia.

Utvorili komunity rodín, ktoré zostali verné Božiemu slovu a viere svojich otcov. Zaoberali sa zväčša pastierstvom, čomu nasvedčuje aj názov samotnej obce Košariská /košiare/ a susedného Priepasného /prepásať ovce na druhú stranu Bradla/.

Evanjelický a. v. cirkevný zbor Košariská – Priepasné bol založený povolením Nitrianskej stoličnej vrchnosti a dištriktuálnym konventom 11. januára 1871. Týmto dňom bola uznaná jeho samostatnosť, teritoriálny obvod a právna subjektivita.

Zbor sa odčlenil od susednej matkocirkvi Brezovej. S ňou mal už dlhodobejšie vážne spory, ktoré vyvrcholili odmietnutím prispievania financií na stavbu nového veľkého chrámu. Rozhodli sa sami si postaviť svoj vlastný kostol a faru na Košariskách.

Svoju úlohu samozrejme zohrali aj určité regionálno – politické súvislosti a riešenie si vzájomných nedorozumení medzi vplyvnými činiteľmi tohto kraja. Významnú úlohu na tomto dianí mal aj Jozef Miloslav Hurban, krstný otec prvého tunajšieho farára Pavla Štefánika, vtedajšieho myjavského kaplána. Pavel Štefánik bol jednomyseľne zvolený a 22. januára 1871 zaujal miesto vo svojom novom pôsobisku.

Po obdržaní cirkevných pečatí, matrík, protokolov a chrámových nádob sa začal čulý cirkevný život. Novovzniknutý zbor mal 2000 duší. Bol vysvätení nový cintorín a zvolený kantor – učiteľ školy Martin Kostelný. Dňa 22. októbra 1871 bol položený základný kameň kostola. Úplne dokončený spolu s novou farou a osadením troch zvonov bol slávnostne daný do užívania 17. novembra 1878 v XXII. nedeľu po Svätej Trojici /nedeľa pamiatky posvätenia chrámu/.

Kostol predstavuje sieňový priestor obkolesený trojstrannou emporou, ktorú nesú murované piliere a zároveň podopierajú rovný strop. V polkruhovom presbytériu preklenutom oblúkom sa nachádza dominanta kostola – neoklasicistický oltár s obrazom predstavujúcim výjav z evanjelia podľa Matúša 14, 30 – 31 – Búrka na mori. Na neoklasicistickej kazateľnici spolu s oltárom sa javia prvky empirizmu. Neobarokový jednomanuálový 10 - registrový organ pochádza od brezovského organára Martina Šašku.

Cennou súčasťou kostola je vyrezávaná krstiteľnica, v ktorej bol v roku 1880 krstený aj syn Pavla a Albertíny Štefánikovcov Milan Rastislav.
V 40 – tych rokoch 20.storočia, po druhej svetovej vojne /1946 – 1947/, bola prevedená rekonštrukcia chrámu.

Pôvodne drevený strop a stĺpy kostola boli nahradené železobetónovými, kostol bol elektrifikovaný, bol tiež menený krov a strešná krytina.

Ďalší výrazný zásah bol koncom 60 – tych rokov /1968 – 1969/, kedy boli pôvodné drevené rámy okien na kostole vymenené za železné a bola prevedená i vnútorná maľba chrámu.

Z vonku bol kostol prefasádovaný z novorománskeho, romantického slohového nádychu so zuborezmi a bol nahradený brizolitom. V roku 1972 bola dokončená nová stavba farskej budovy. V roku 1996 bola po viac ako sto rokoch prevedená i generálna oprava organu. Po nie malom úsilí bol košarisko – priepasňanský chrám 14.mája 1996 Ministerstvom kultúry SR vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Všetky nákladné práce na chráme si náš počtom malý cirkevný zbor hradil z milodarov obetavých cirkevníkov. Mnohí z nich odpracovali zdarma nespočetné množstvo brigádnických hodín. Mnohým z nich bol a je náš chrám Boží najmilším príbytkom.

Predovšetkým je pre nás miestom, kde Božia láska zjavená v Pánovi v bolestných chvíľach potešuje, v úzkostiach povzbudzuje, vo viere, v láske a nádeji posilňuje.

Tieto dary Božej milosti naši predkovia prijímali cez zvesť Božieho slova, požehnane tu účinkujúcich kňazov:

Pavel Štefánik 1871 - 1913,
Michal Valášek 1913 - 1937,
Štefan Bojnák 1937 - 1945,
Pavel Proksa 1945 - 1955,
Ladislav Valášek 1955 - 2002 /v rokoch 1983 – 1994 ako senior Myjavského seniorátu/,
Zuzana Durcová – od roku 2002.

Súčasnosť