evanjelik.sk

První čtení: Přísloví 2,1-22: “Můj synu, jestliže přijmeš mé výroky, uchováš-li mé příkazy ve svém nitru, abys věnoval pozornost moudrosti a naklonil své srdce k rozumnosti, jestliže přivoláš porozumění a hlasitě zavoláš na rozumnost, budeš-li ji hledat jako stříbro a pátrat po ní jako po skrytých pokladech, tehdy pochopíš, co je bázeň před Hospodinem, a dojdeš k poznání Boha.

                                     Čo stojíte a hľadíte?

____________________________________________________________

Kriste svätý, v nebo vzatý,

vráť sa, vráť- dajže biednym pookriať!

Tvoja moc a Tvoja sláva

Slávnostné kresťanské zhromaždenie! Milí bratia  a sestry! POKOJ VÁM!  „Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? - Ak Toho hľadáte, ste tu dobre. Je tu, medzi nami, pretože neostal v hrobe, ale vstal z mŕtvych! Je všade tam, kde sa dvaja, alebo traja zídu v Jeho mene, kde sa zvestuje a podáva Jeho slovo a sviatosti. Ježiš nás od chvíle onoho prvého dňa po sobote po Jeho ukrižovaní vždy a trvalo predchádza a bude predchádzať. Nech by sme išli kdekoľvek na tejto zemi, nielen do slávnostne vyzdobeného chrámu, Ježiš je prítomný. Je prítomný aj uprostred krásnej prírody, je na horách, je blízko tých, čo sú v nemocniciach, alebo sú osamelí. Je a bude s nami aj tam, kam sa nám možno ešte vôbec nechce ísť, lebo sa cítime dobre  a šťastní, tu medzi svojimi drahými. Prajeme všetkým, aby si Jeho prítomnosť všimli a uvedomili. Aby sa potešili najkrajšou možnou zvesťou a posolstvom Božieho posla: Vstal! Vstal z mŕtvych! Nie je v hrobe, lebo je vzkriesený a živý! Prajeme si navzájom, aby sme boli preniknutí touto skučnosťou Jeho  zmŕtvychvstania. Sám Pán Ježiš Kristus nás chce potešiť a naplniť radosťou v dnešné výročné veľkonočné ráno tak, ako to urobil v to slávne veľkonočné ráno v Jeruzaleme, keď zlomil osteň smrti , hrobu a zboril brány záhrobia. Je tu ponuka radosti naozaj pre všetkých.

                                     Prístup k milosti

1 K 13,1-13:

       Keďže sa začali  zimné olympijské hry vo Vancouveri, mnoho ľudí bude s napätím očakávať na rôzne zápolenia a ich výsledky. Víťazov budú  dekorovať medailami a na ich počesť, i na počesť ich krajiny zazneje aj národná hymna. Hymna je prvá pieseň každej krajiny, je jej symbolom a 

1 J 1, 1-4: “ Čo od počiatku bolo, čo sme počuli, čo na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa nám ruky dotýkali, o tom svedčíme, totiž o Slove života. A ten život sa zjavil a my sme Ho videli a svedčíme o Ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.- Čo sme teda videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami, a naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. Toto vám píšeme, aby naša radosť bola úplná“.Amen.

Bohumilí kresťania!

Hovorieva sa obrazne, že „všetky cesty vedú do Ríma“. Platí niečo podobné aj v súvise s Vianocami, ktoré zdanlivo svätia všetci ľudia v tzv. kresťanskom svete že: „všetky cesty vedú k vianočnej radosti?“ O „čase radosti- veselosti“ sa povedalo a popísalo už mnoho slov pred i počas sviatkov. Majú všetky slová, všetky spôsoby radosti rovnakú hodnotu?

Všetci poznáme podobenstvo o stratenom synovi (o márnotratnom). Mladík berie svoj podiel, opúšťa otca, prehýri majetok a napokon sa vráti. Keď čítam toto podobenstvo, snažím sa ho preniesť do dnešných čias. Ako by vyzeral tento príbeh dnes?

 Lk 1,78-79:“Boh...zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti,       

                            aby svietil sediacim v tme a v tôni smrti a upravil nám nohy

                            na cestu pokoja“. Amen