evanjelik.sk

História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doložená už od neolitu. Najstarší písomný doklad o Galante sa zachoval v listine, ktorá bola napísaná z príkazu kráľa Belu IV. v rokoch 1237. V tejto písomnej správe sú uvádzané majetkové pomery na území zvanom Galanta. Do roku 1421 prechádzal majetok obce vlastníctvom viacerých rodov. Od toho roku sa majoritnými vlastníkmi galantských majetkov postupne stávali príslušníci šľachtického rodu Esterházyovcov, ktorí takmer šesť storočí udávali smer i tempo rozvoju mestečka. Galanta získala svoje prvé výsady na konanie výročných jarmokov už v 16. storočí, okolo rokov 1564 až 1570. Výsady pozdvihli Galantu do stavu mestečiek. V roku 1635 dostala Galanta od kráľa Ferdinanda II. ďalšiu výsadnú listinu, ktorou sa mestu povolilo konanie štyroch výročných jarmokov a pribudlo k nim aj konanie týždenných trhov.

Už od 16. storočia bola v Galante škola, od 17. storočia tu existovala aj nemocnica. V 18. storočí bol markantný aj rozmach remesiel, dôkazom ktorého bolo aj založenie cechu obuvníkov a cechu čižmárov. Druhá polovica 19. storočia priniesla dôležité zmeny v živote mestečka. Galanta sa stala administratívnym centrom, sídlom okresného súdu, pozemkovej knihy, daňového úradu a pošty. Hospodársky rozvoj podnietil aj zakladanie peňažných ústavov. V roku 1850 bola pripojená na železničnú sieť.

Rod Esterházyovcov zanechal pre mesto tri krásne kultúrne pamiatky. Renesančný kaštieľ bol postavený okolo roku 1600 Františkom Esterházym. Stavebný vývoj kaštieľa s opevnením predstavoval hodnotný komplex neskororenesančnej architektúry. Súčasnú podobu získal po celkovej rekonštrukcii, ktorá bola dokončená v roku 1992. Kaštieľ je vo vlastníctve mesta a nachádza sa v ňom obradná miestnosť a mestská galéria. Neogotický kaštieľ dali postaviť v roku 1633 bratia Daniel a Pavol Esterházyovci ako renesančný opevnený objekt. V roku 1736 bol prestavaný v barokovom slohu. Dnešnú podobu nadobudol kaštieľ v roku 1861 po radikálnej prestavbe Jozefom Esterházym, ktorý sa inšpiroval romantickou anglickou gotikou. Neogotický kaštieľ je vo vlastníctve mesta. Na kaštieli boli započaté rekonštrukčné práce, ktoré sa pre nedostatok peňažných prostriedkov prerušili. V súčasnosti je kaštieľ nevyužívaný. Mesto hľadá investora, ktorý by túto kultúrnu pamiatku zrekonštruoval. Neogotická pohrebná kaplnka rodu Esterházyovcov na starom cintoríne slúži ako dom smútku.

Významnou kultúrnou pamiatkou mesta je i rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý bol dokončený a vysvätený v roku 1805. Je to monumentálna dvojvežová klasicistická stavba s barokovými prvkami. V interiéri kostola vyniká oltár z roku 1741, ktorý bol prenesený zo zbúranej barokovej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie.

Mestská časť Nebojsa sa v písomných prameňoch spomína po prvý raz v roku 1405. Na jej území sa nachádza kaštieľ, ktorý vybudovala rodina Baloghovcov ako opevnený objekt. Väčšina neskorších majiteľov kaštieľ prestavovala. Najradikálnejšia prestavba bola realizovaná v roku 1600 tak, aby mohla čeliť tureckému nebezpečenstvu. Kaštieľ je v súčasnosti súkromným majetkom a v dôsledku dlhodobej nečinnosti majiteľa chátra.

Prvá písomná zmienka o mestskej časti Hody je z roku 1291. V roku 1672 sa spomína kaštieľ s majetkami, ktoré boli súčasťou dedičstva Mikuláša Andrášiho. Dnešná podoba kaštieľa je daná prestavbou z roku 1780 v klasicistickom slohu. V 60. rokoch 19. storočia sa vlastníkmi objektu stali Esterházyovci. V súčasnosti bol prinavrátený rehole Saleziánov Don Bosca.

Počas prvej pozemkovej reformy v roku 1921 bola založená dnešná mestská časť Galanty - Javorinka, predtým Štefánikovo. Osídlili ju kolonisti z trinástich považských obcí. Ku Galante bola pričlenená v roku 1960.