evanjelik.sk

Pred dvoma týždňami sa v EPST obajvil článok od br. farára
Šefranka ml., o liturgických farbách a rúchach. Nielen, že tento článok

Farby cirkevného roku

Farby ovplyvňujú náš život. Už malé deti majú svoje obľúbené farby. Aj dospelí, ktorí si myslia, že farby sú im už viac menej ľahostajné, sa na jar tešia z prvej zelene, neskôr zo svietivo červeného maku na lúkach, či zo žiarivo modrej letnej oblohy.

Predovšetkým v evanjelických cirkvách je málo známych päť farieb cirkevného roku: fialová, biela, čierna, červená, zelená. V spomenutých farbách označujú dané obdobie cirkevného roku oltárne rúcha. Prežívať cirkevný rok vo farbách je možné aj mimo kostola. Zažíhané sviece na nedeľných stoloch môžu byť vo farbe práve prebiehajúceho obdobia cirkevného roku. Domy a byty môžu byť vyzdobené stále zeleným venčekom doplneným stužkami v zodpovedajúcej farbe. A ešte jeden tip: nedeľná kytica kvetov môže farebne korešpondovať s obdobím cirkevného roku.

Na spestrenie článku o liturgických farbách pridávam niekoľko obrázkov farebných štól, ktoré majú navyše i isté symbolické vyjadrenie biblických právd a konkrétny liturgický význam

Mila Dagmarka, Misko a vsetci ostatni bratia a sestry z RKC!

Apoštol píše vo svojom liste Korintskej cirkvi o anjelovi svetla, je to satan, ktorý sa premieňa na anjela svetla, aby tak miatol tých, ktorý hľadajú, tých , ktorý pochybujú a tých, čo p

Všetko sa to zbehlo tak rýchlo, svet sa zmenil behom okamihu, no najviac to postihlo svet vnútorný, svet uprostred srdca, ktorý si tak chránime.

Je deň a predsa v ňom niet svetla.. Je noc, a predsa v nej svieti svetlo.. a toto celé nie je jeden veľký a zdanlivý paradox, ale obyčajná realita našej doby. Je deň bez svetla, ale mnohí hoc aj v tme, vidia svetlo. Je noc vo svetle, a mnohí blúdia tmou. Blúdiaci vo dne blúdiaci vo tmách. Synovia temna a tmy. A kráčajúci vo svetle skrz tmu. Synovia svetla. Kto je kto? Kto vidí a kto nie? Kto žije a kto je mŕtvolou v živom tele? Vskutku, svetlo a tma!

Pokoj vám, to sú Pánove slová poplatné našej dobe. Pokoj vám, slová, ktoré sú útechou v tme. Kráčam večernou ulicou, obvyklý nitriansky vietor sa mi hrá s vlasmi.

„Som spokojný, buďte aj vy…“, to boli posledné slová človeka, velikána modernej doby. Boli to slová človeka, ktorý kráčal bielou cestou – cestou svätosti. Kristovou cestou… bola to cesta, ktorá je priama, je cestou radosti, lebo má prameň v Láske. Tento človek sa vrátil k svojmu Majstrovi.